V stredu 12. júna uplynulo desať rokov od chvíle, keď dotĺklo srdce jednej z najväčších osobností novodobej histórie košického divadla, Petra Raševa.
Tvár košickej Nežnej revolúcie, populárny herec a moderátor, prehral boj so zákernou rakovinou.
Predčasne odišiel do divadelného neba, ale nielen v srdciach divákov, ale aj svojich kolegov zanechal nezmazateľnú stopu.
Peter Šudík: Každé predstavenie s ním bolo zážitkom
Pre herca Róberta Šudíka sa spomienky na Petra Raševa viažu ešte do študentských čias.
Práve s ním totiž zdieľal počas štúdií na Vysokej škole múzických umení internátnu izbu v Bratislave.
„Zaklopal som na číslo izby, ktoré mi povedali. Vošiel som dnu a tam sedeli dvaja trošku starší páni. Tak som ich pozdravil ´Bozkávam´, no oni obaja svorne prevrátili oči a povedali: „No zbohom, to nám dali spolubývajúceho.“ No a jeden z nich bol Peťo Rašev a druhý Vilko Hriadeľ. Oni boli druháci, ja prvák, vekovo, samozrejme, obaja starší a v prvom momente som si myslel, že sú to nejakí rodičia, a preto som slušne pozdravil. To bolo moje prvé stretnutie s Petrom Raševom,“ spomína Šudík.
Priznáva, že si spolu užili všetky kúzla internátneho života.
„Spomienok je veľa, ale bohužiaľ sú už len nostalgické. Ale úžasné,“ dodáva košický herec.
Osud chcel, že sa situácia s pozdravom „bozkávam“ zopakovala. Róbert Šudík ju zreprízoval pri nástupe do Štátneho divadla Košice.
„Peter išiel do Košíc hneď po škole, ja najprv do Prešova. Po siedmich rokoch som klopal na dvere šatne v košickom divadle a opäť som vstúpil s pozdravom Bozkávam. Keďže som opäť videl starších kolegov, z ktorých jeden bol Peťo Rašev,“ spomína s úsmevom Šudík, podľa ktorého bola spolupráca a súžitie s ním v šatni, na javisku a na zájazdoch jednou úžasnou érou.
„Petra sme si užívali nielen ako vynikajúceho rozprávača a zabávača, ale aj ako vynikajúceho kolegu. Každé predstavenie, v ktorom hral, bolo plné zážitkov. Spomínam si na zájazd do Vladivostoku, kde jedno predstavenie nepriamo súviselo práve s ním. Hrali sme Gogoľových Hráčov. Peťo stvárňoval ústrednú postavu a vymyslel družobnú alternáciu s miestnym hercom. Hrali sme asi pre tritisíc detí a v slovenčine. Jediný, kto hral v ruštine, bol Petrov alternant. Pôvodne malo predstavenie dve a trištvrte hodiny, no my sme ho zahrali za 25 minút. Bolo to azda najrýchlejšie odohrané predstavenie v mojom živote. Mal som tam scénu, v ktorej ma kartári lákali na partičku a napokon po 40-minútovom výstupe ma obrali o všetko. No ja som ešte ani nevošiel na javisko a ten ruský kolega mi hovorí: „Davaj o bank.“ Čo bola posledná replika. A Peťo z úzadia len mávol rukou a povedal: Už hraj o všetko,“ pridáva Šudík jednu z mnohých spomienok.
Spolu s kolegami prežívali pred desiatimi rokmi, keď Peter Rašev prehral boj s rakovinou obrovský šok.
„Bola to presne tá chvíľa, keď si človek hovorí – prečo odchádzajú tí dobrí,“ vraví s povzdychom Róbert Šudík.
Beáta Drotárová: Nikdy nikoho nepotopil
„Koľko vecí mi napadne, keď sa povie Peter Rašev? Ľudskosť, profesionalita, čas vypočuť si. Vedel rozprávať o všetkom. Dalo sa s ním baviť o športe aj o umení akéhokoľvek druhu. Nikdy sa nestaval do nejakej pózy. Vždy povedal to, čo si naozaj myslel. Nikdy nič nezahmlieval. Vždy všetko povedal tak normálne,“ rozhovorila sa ďalšia Petrova dlhoročná kolegyňa Beáta Drotárová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
