Trinásť rokov je prezidentom filmového festivalu a nevzdal to ani po tom, čo sa Art Film Fest presťahoval z Trenčianskych Teplíc do Košíc. A to je dobre, lebo táto rola je pre Milana Lasicu ako stvorená. Pretože aj keď radšej hrá v divadle, je veľkým fanúšikom filmu. A uznávajú ho nielen laici, ale aj odborníci z brandže. V rozhovore prezradil nielen to, ako sa v úlohe prezidenta cíti, ale aj aký je jeho filmový vkus a čo sa mu na Košiciach ako na dejisku festivalu páči.
Ako ste sa vlastne stali prezidentom filmového festivalu?
– Art Film Fest existoval od roku 1993, založil ho Peter Hledík v Trenčianskych Tepliciach a myslím si, že po desiatich, alebo jedenástich rokoch prišiel o sponzorov, tak sa obrátil na Forzu, na pána Kováčika. Dohodli sa a ponúkli mi v roku 2005, aby som sa stal prezidentom festivalu.
S akými očakávaniami a predstavami ste do toho išli?
– Ja mám už od detstva veľmi rád film. Ako divák mám oveľa radšej film než divadlo a ako herec mám radšej divadlo ako film. Film pre mňa znamená veľmi veľa a som toho názoru, že filmový festival je dôležitá vec pre propagáciu a nielen filmu ako takého, ale konkrétne aj slovenského filmu. A za tie roky, čo som prezidentom Artfilmu, slovenský film, nehovorím, že zásluhou festivalu, ale postavil sa na nohy a naozaj je z čoho vyberať.
Čo vám prekáža na filmovom herectve, že radšej hrávate na divadelných doskách ako na filmovom pľaci?
– V divadle hrám radšej preto, že je tam prítomné publikum. To pri filmovaní nie je a ani nikdy nebude, takže človek nikdy nevie predpokladať reakcie. A to, ako ja hrám, je založené na kontakte s obecenstvom a na jeho reakciách, takže to môžem zažiť a dosiahnuť jedine v divadle.
Čo je náplňou prezidentskej funkcie?
– Tak, predovšetkým, reprezentovať. Je to vyslovene reprezentačná funkcia, pretože tú ozajstnú prácu organizačnú aj umeleckú robí festivalový štáb, na čele s riaditeľom festivalu Petrom Nágelom a myslím si, že ju robia veľmi spoľahlivo a veľmi dobre. Takže mojou úlohou je pomáhať v tom nejakým spôsobom a spĺňať ich predstavy, ako komunikovať s niektorými významnejšími ľuďmi, ktorí sa zúčastnia festivalu a, povedzme, považujú za dôležité sa stretnúť s prezidentom festivalu.
Vašou úlohou je byť aj spoločníkom filmových tvorcov, ktorých Art Film Fest oceňuje. Zostali vám v pamäti spomienky na niektoré stretnutia?
Vyhrajte stretnutie s Ondrejom Kandráčom a ďalšími hviezdami Čítajte – No tak, bolo ich za tie roky veľa. Dosť som sa spriatelil s Omarom Sharifom. Neviem ani prečo, ale preskočila medzi nami nejaká taká iskra vzájomného porozumenia. A zblížil som sa aj s režisérom Romanom Polanskim. Pamätám sa, že sme boli na spoločnom obede. Samozrejme, dali nám bryndzové halušky. On sa v tom len tak prehŕňal a potom sa ma spýtal: „Vy to jedávate?“ A ja som odpovedal: „Samozrejme.“ On na to: „A dobrovoľne?“ Takýchto zážitkov bolo zopár a stáli za to. Jeden z posledných, teraz trošku zahalený smútkom, bolo stretnutie po dlhých rokoch s režisérom Jurajom Herzom, ktorý nás, bohužiaľ, nedávno opustil.
Zahrali ste si v jeho filme Buldoci a třešně, ktorý on síce považoval za jeden zo svojich najhorších, a tam ste vraj mali hrať pomocníkov Mariána Labudu, no nebolo to možné, pretože sa nakrúcalo v zahraničí. Je to pravda?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
