KOŠICE. Tento rok oslávi päťdesiate narodeniny, má za sebou desiatky filmov, muzikály, prácu pre televíziu, film Učiteľka sa dostal do zahraničných distribúcií.
Aj napriek tomu ocenenie Hercova misia, ktorým ju poctil Art Film Fest, vníma stále ako veľké prekvapenie.
„Môžem potvrdiť, že keď sme sa pred dvoma mesiacmi s pani Mauréry stretli a povedal som jej o ocenení, musel som jej zdôvodňovať, prečo sme sa tak rozhodli,“ vysvetľuje umelecký riaditeľ festivalu Peter Nágel.
„Nie som skromná, som len realistka. Som dosť ješitná, aby som odmietla a tiež som si povedala, že mám také alibi, že kým som bola mladá a talentovaná, tak tu bola filmárska diera. Takže čo, vek na to mám, filmov až toľko nie, ale je to pre mňa veľká česť zaradiť sa do zoznamu ocenených osobností,“ hovorí Zuzana Mauréry.
Skúška správnosti
To, že sa raz bude pohybovať v umeleckej brandži, predurčili už jej rodičia.

Mamička spievala v operete, otecko bol sólistom opery.
Ako malá dokonca strávila veľa času v košickom Štátnom divadle, kde dostal jej otec angažmán.
Napokon si však vybrala štúdium na matematicko-fyzikálnom gymnáziu.
„To bola taká skúška správnosti, kadiaľ neísť. Myslím si, že človek v takom veku sa ešte nevie rozhodnúť, čo bude robiť, tak som išla na gymnázium. Druhá verzia je, že len tam sme mali protekciu,“ vysvetľuje so smiechom.
V prvom filme trpela
Prvýkrát sa objavila na obrazovke ako cvičenka v programe Cvičme v rytme, túto skúsenosť hodnotí ako veselú.
Mnohí si ju však skôr ako filmovú herečku pamätajú ako speváčku v programe Dereš, neskôr sa objavila na muzikálových pódiách.
Jeden z prvých filmov, v ktorom účinkovala, bol študentský film Ďakujem, dobre.
„Tam som strašne trpela, ani som nevedela veľmi, čo a ako. Po dvoch hodinách ťažkej scény s Attilom Mokosom, kde sme vyhadzovali nejakého psa z balkóna a boli tam ešte aj deti, točiť s deťmi a zvieratami je to najťažšie, na nás režisér zakričal, že fajn, už máme natočený celok, teraz detaily, tak som myslela, že ho tam zabijem,“ smeje sa pri spomienkach na svoje filmové začiatky Zuzana Mauréry.
Učiteľka sa robila sama
Naopak, film Učiteľka, ktorý zbiera ocenenia po celom svete, sa podľa jej slov robil sám.
„To bola taká ľahká práca, možno preto, že to bolo bez ambícií, ľudia sa na seba spoliehali, nedošlo k nijakým názorovým stretom. Maximálne zaznela nejaká povzbudivá veta „To dáš!“ alebo „Teraz choď rýchlejšie!“ Bola to veľmi príjemná a milá spolupráca.“
Herečka sa pri stvárnení manipulatívnej učiteľky Drazdechovej spoliehala iba na scenár, počas svojich školských čias sa s nikým takým nestretla.
Hviezdny pocit
Na Art Film Feste si zaspomínala aj na svoju prvú skúsenosť v zahraničnom filme.
Na taliansko-švajčiarsku zahraničnú produkciu jej zostali veselé spomienky aj pamiatka v skrini.
„Posadili ma do lietadla, do prvej triedy, len preto, aby som mohla v Zürichu absolvovať kostýmové a maskérske skúšky. Lietala som, aby vyskúšali, či budú v tom konkrétnom zábere lepšie vyzerať hnedá alebo čierna špirála a modrý alebo čierny svetrík. Bola som z toho hotová. Z toho celého vo mne zostal taký hviezdny pocit, že som si na letisku kúpila takú tú veľkú šatku.“
Sníva o spievaní
Momentálne herečka účinkuje v divadle a vídame ju aj v seriáli Oteckovia, ktorý má letnú pauzu: „Oteckovia budú pokračovať, z toho sa teší najmä moja mama,“ skonštatovala s úsmevom.

Okrem toho točí dvojdielny televízny film pre Českú televíziu, seriál pre televíziu Joj a jeden čiernobiely film.
„Ja si myslím, že je to akurát dosť. Ono sa to vždy tak deje, že keď sa príliš rozbehne pracovný život, príde potreba ubrzdiť. Aj by som už chcela začať žiť, robiť normálne veci.“
Medzi ne zaraďuje hranie obľúbeného tenisu, ale aj spievanie.
Jeden z jej snov je naspievať album.
„V mojom živote sú hudba a herectvo pol na pol. Napĺňa ma oboje. Aj tým, že som po rodičoch zdedila nejaké danosti, tak sa cítim trošku dlžná. Som však človek, ktorý skôr čaká na telefóne, kto mu zavolá, že poďme niečo robiť. Nebývam ja ten iniciátor, no mám v hlave jeden hudobný projekt. Nechce na mne niekto zarobiť?“
Na festivaly nechodí
Na filmovom festivale v Košiciach zostáva do nedeľňajšieho rána.

Veľa filmov vidieť nestihne: „Videla som včerajší úvodný film Filmové hviezdy nezomierajú v Liverpoole a ešte si nechám poradiť. V sobotu večer uvádzam film Učiteľka, tak možno predtým alebo potom si nájdem na nejaký ďalší film čas.“
Zuzana Mauréry priznáva, že sa toľkých filmových festivalov nezúčastnila.
„Vnímam to s odstupom, pozerám, čo sa na takých festivaloch deje, ako to celé prebieha, vážim si to, že môžem spoznávať nových ľudí. Ja mám vôbec prvýkrát v živote samostatnú tlačovú konferenciu. Prišlo to až v päťdesiatke, ale, chvalabohu, prišlo,“ dodáva so smiechom herečka, ktorá si v sobotu o 16. hod. prevezme na košickej Dolnej bráne ocenenie Hercova misia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári