Vyrástla na Krásnej Varvare, Pomáde a Votrelcovi. V košickom divadle strávila s otcom rané detstvo. Spieval tu operu, mama zas bola operetnou speváčkou. U Zuzany Mauréry vyhrali aj herectvo aj spev. Ktorá príležitosť príde, tej sa chytí a keď vycíti, že to pre ňu nie je to pravé, nechá to pokojne tak. Verí v osud a autoritu pána Milana Lasicu, nebyť jej, možno by z tohtoročného Art Film Festu neodchádzala s ocenením Hercova misia.
Umelecký riaditeľ festivalu Peter Nágel spomenul, že ste zostali prekvapená, keď vám povedal, že tohtoročná Hercova misia bude vaša.
Zuzana Mauréry si prevzala cenu Hercova misia Čítajte - On sa mi ozval už pred rokom, lebo chcel, aby som tu moderovala, ale na to nemám ani intelekt, ani moderátorské schopnosti. Keď mi zavolal tento rok, myslela som si, že chce niečo podobné, alebo aby som bola v nejakej porote. Ani náhodou som nepredpokladala, že na mňa vyrukuje s niečím takým. Keď mi to povedal, fakt ma to prekvapilo a v hlave mi išlo, že ako sa na toto dá vlastne zareagovať. Ako si na to môžem dovoliť zareagovať, môžem si dovoliť to zobrať? Môžem si dovoliť to odmietnuť? On ma napokon zlomil pánom Lasicom. Ja mám pre pána Lasicu slabosť, tak mi povedal, že: „Pán Lasica vám odkazuje, že by bol veľmi rád, keby ste to prijali.“ Tak som povedala, tak dobre. (smiech) Lasica je u nás taká autorita, všeobecná, že keď si on niečo myslí, tak sa nemôže mýliť. Teraz už len dúfam, že to nejako ustojím a dokážem si to obhájiť teraz, aj v budúcnosti.
Pri každej cene takto pochybujete o svojich schopnostiach?
- Ja nerobím túto prácu kvôli cenám, ale priznávam, že som už aj bola sklamaná, že som nejakú nedostala. My, herci, sme ješitní, radi dostávame ceny, to je bez debaty. Či som hrala v Ďakujem, dobre, v Collete, v Učiteľke, vždy som za to bola nominovaná. A potom príde Český lev, kde som bola za Učiteľku dvakrát nominovaná a nedostala som to, to ma mrzelo. Napríklad za Collete som si cenu nezaslúžila, veď som to hrala štyri dni aj s cestou. Bola som spokojná, že som ju nedostala, ale tá Učiteľka...
V ktorej krajine sa Učiteľka objaví, tam žne úspechy. Aj ste sa počuli nadabovaná do nejakého iného jazyka? Aké to bolo?
- Výborné. V španielskej verzii som znela ako Almodóvar. Dabovala ma bývalá žena Romana Luknára. Adymu Hajdu som to púšťala a on len kričal, že no jasné, to je ona! Aj v taliančine som sa počula, ale tá španielčina, to bol jedinečný zážitok.
Už sa vám stalo, že ste čítali scenár k nejakému filmu, no napokon ste si povedali, že sa do neho nepustíte a on mal obrovský úspech?
Zuzana Mauréry: Nie som skromná, som len realistka Čítajte - V tomto som taká, že čo nemá byť, nemá byť a čo má byť, má byť. Mala som robiť Domácu starostlivosť. Dvakrát som bola na kamerovkách, aj s Bolkom (Bolek Polívka, pozn. red.). Nejako som však cítila, že mentálne nemám na to, robiť mu manželku. Áno, zahrala by som to, asi aj dobre, ale vyslala som hore, že je mi to jedno, nech to je, ako to má byť. Alenka Mihulová to veľmi, veľmi chcela robiť, keď herečka cíti, že to veľmi chce, mám pre to porozumenie.
Také veľké chcenie ste mali vy pri Učiteľke.
- Áno, vyslala som želanie, že keby bol konkurz, však ja som taká sympatická, neznáma, mňa by si mohol režisér vybrať, alebo aspoň pozvať. (smiech) V tomto som fatalistka, filmová chémia alebo rodina, ktorú režisér poskladá, mu musí fungovať. Jemu a nikomu inému, je jedno čo ja cítim. Ja sa vždy prispôsobím, aby bol režisér čo najšťastnejší a keď je on šťastný, tak sa ja môžem voľne pohybovať. Neľutovala som ani minútu, že som Domácu starostlivosť nerobila, to nebolo pre mňa.
Skutočne až takto veríte, že vesmír veci zariadi tak, ako majú byť?
- Absolútne. Čo s tým, čo ste chceli a nestalo sa, urobíte, keď je to minulosť? Je to len nejaká skúška, ktorú ste mali nejako zvládnuť a keď tomu nerozumiem teraz, tak to pochopím neskôr.
O niektorých úlohách sa hovorí, že na ne treba herecky dozrieť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
