Pomôcť rodičom, ktorí nechcú nechať na náhodu, ako sa bude v škole dariť ich deťom, sa rozhodli vo Verejnej knižnici Jána Bocatia.
Pre nich, ale aj pre starých rodičov, pedagógov či knižničných pracovníkov, pripravili cyklus stretnutí s odborníčkami, ktoré vedia, ako sa venovať deťom, aby sa naučili čítanému textu aj rozumieť.
Znelo to priam neuveriteľne, keď riaditeľka Knižnice pre mládež mesta Košice Iveta Hurná povedala o stretnutí s dieťaťom, ktorého rodina nemala doma ani jednu jedinú knihu.
Sú také domácnosti a nemusia byť len zo sociálne znevýhodneného prostredia. A sú rodiny, ktorých dospelí členovia, aj keď by mali čo čítať, po knihe nesiahnu, lebo nemajú čas.
„Čítanie je odovzdávanie dedičstva,“ hovorí Viktória Marcinová z občianskeho združenia Čítajme si spolu.
Venuje sa propagácii čítania a práce s knihou už s najmenšími.
S ňou sa mohli stretnúť tí, ktorých oslovila ponuka knižnice a prišli na jedno zo stretnutí cyklu neformálneho vzdelávania Čítajme s porozumením.
Okrem asi desiatky žien, väčšinou starých mám, knihovníčok a bývalých učiteliek, publikum dotváral manželský pár.
Jediný muž v miestnosti nosil v šatke na hrudi 10-mesačnú Radku.
Ako potvrdila jej mama Xénia Michaličová, boli tam kvôli nej. Uvedomujú si, že ich dcérka prestáva trhať knihy a začína vnímať, o čom sú.
Chcú jej preto otvoriť cestu k literatúre čo najskôr a sem si prišli po radu, ako na to.
Pani Mariku zas trápi, že syn dáva prednosť internetu a knihy zanedbáva. Skúšala dať mu úlohu – denne prečítať 10 strán.
Plnil ju, ale bez štipky záujmu.
Aj keby sa príbeh končil na jedenástej strane, dočítal by podľa zadania – na tej desiatej.
„Teba to nezaujíma?“ pýtala sa ho mama. „Povedala si desať strán,“ znela odpoveď a tým sa to preňho skončilo.
Mladá žena prišla, pretože má obavy o krstného syna – má 4 roky, nechce čítať a slabučko rozpráva.
Možno si poviete – nechce čítať v štyroch rokoch? Nič zvláštne. Ale rozprávanie Viktórie Marcinovej potvrdzuje, že začať s čítaním nikdy nie je privčas.
Ako dať deťom 30 miliónov slov
Inšpiráciou mohlo byť aj kratučké video, na ktorom dvaapolročný chlapček debatuje s otcom o knihe a pomenúva obrázky, napríklad dinosaura, jaskyňu.
Používa pri tom slová nie bežné pre jeho vek.
Cieľom rodičov by malo byť dať deťom 30 miliónov slov.
Aká je realita, porozprávala Viktória, vychádzajúc z jedného staršieho dlhodobého výskumu.
Podľa neho výskumný tím sledoval 42 rodín a zistil, že deti v čase od 8 mesiacov do 3 rokov z chudobného prostredia počujú doma za hodinu 616 slov, deti z najbohatších rodín 2 153.
Po vynásobení to vychádza, že z prvej sledovanej skupiny za tri roky počuli deti 9 miliónov slov, z druhej 33 miliónov.
Samozrejme, boli aj výnimky. Medzi tými chudobnejšími sa našli aktívne rodiny, ktoré nedostatok peňazí kompenzovali inak – vyhľadávali knižnice a iné zdroje, ktoré sú zdarma.
A na druhej strane boli pasívne bohaté rodiny, ktoré sa deťom nevenovali dostatočne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
