KOŠICE. Jednou z ciest, ktorá podľa ministerstva práce pomohla za posledné roky znížiť nezamestnanosť na Slovensku i v Košiciach, je projekt Repas.
Kým rezort je s výsledkami spokojný, Najvyšší kontrolný úrad poukázal na medzery v systéme.
Košiciam sa darí. Nezamestnanosť padla na štyri percentá Čítajte Repas mal podľa ministra práce Jána Richtera (Smer) „šiť zamestnávateľom na mieru“ pracovníkov, ktorých firmy požadovali.
Projekt Repas ministerstvo prezentovalo ako spôsob cieleného vzdelávania nezamestnaných podľa požiadaviek a potrieb trhu. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ho spustilo koncom roka 2014.
Slovensku ho platila Európska únia. Od roku 2014 až do polovice roka 2017 náš štát dostal takmer 17,8 milióna eur.
Ako sa však zdá, projekt má medzery. Poukázal na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ).
Ten si vzal na mušku osem úradov práce, ktoré uzatvorili s nezamestnanými najvyšší počet dohôd na poskytnutie príspevku na rekvalifikáciu, medzi nimi aj košickú pobočku.
Aké kurzy leteli?
Ako ukazujú údaje ústredia práce, v Košiciach ako aj v iných mestách bol najväčší záujem o kurzy v odboroch remeslá/služby, odborné kurzy, administratíva, v menšom rozsahu aj o IT kurzy a manažment.
NKÚ upozornil, že síce sa nezamestnanosť, tak ako ju prezentoval rezort práce, znižovala, avšak veľký podiel ľudí – „značná časť absolventov Repasu“ – sa zamestnal na dohodu.
„Takáto práca veľmi citlivo reaguje na zmeny ekonomickej situácie zamestnávateľa, kvôli čomu vzniká objektívne riziko zrušenia pracovného miesta na dohodu a takáto politika trhu práce nie je dlhodobo udržateľná,“ stojí v správe NKÚ.
Efektívnosť skritizovali
Kontrolóri porovnali, koľko ľudí absolvovalo Repas a koľko z nich sa do pol roka od ukončenia kurzu zamestnalo.
Efektívnosť projektu tak vyhodnotili pod 50 percent, pretože viac ako „polovica podporených klientov sa tak po ukončení kurzov do šesť mesiacov na trhu práce vôbec neuplatnila.“
NKÚ vytkol úradom práce aj fakt, že neevidovali, či po pol roku ostali títo ľudia aj naďalej zamestnaní na týchto miestach a či pracovali v odbore, na ktorý si rekvalifikačný kurz urobili.
Ľudí so základným vzdelaním najmenej
Letušky či archivári. Na tieto pozície Košičania letia Čítajte Kritizoval aj skutočnosť, že najmenšia do Repasu zapojená skupina (ani nie desať percent zo všetkých uchádzačov) boli ľudia so základným vzdelaním.
„Pritom sú to práve oni, ktorí tvoria najohrozenejšiu skupinu z pohľadu uplatnenia sa na trhu práce a ktorí potrebujú nadobudnúť pracovné zručnosti,“ konštatuje NKÚ.
Do projektu sa naopak zapájali najmä ľudia s úplným stredným odborným vzdelaním a stredným odborným vzdelaním.
Kontrolóri tiež zistili, že ľudia žiadali o príspevky na kurzy v odboroch, ktoré „takmer vôbec nekorešpondovali s dopytom trhu v danom regióne.“
Chcú pokračovať
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny hovorí, že nerozumie negatívnej interpretácii NKÚ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
