KOŠICE. Je to už šesťdesiat rokov, čo opustili školské lavice, no ich kontakty a spomienky nezapadli prachom.
Bývalí absolventi niekdajšej I. osemročnej strednej školy na Ulici Ferka Urbánka v Košiciach si ich oživili na unikátnom jubilejnom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo posledného júna tohto roku.
V čase, keď školu končili, bolo v bývalej VIII. B triede 34 žiakov, z čoho bolo 22 chlapcov a 12 dievčat.
Na stretnutie po 60 rokoch prišlo trinásť z nich. Niektorí spolužiaci už, bohužiaľ, zomreli, ďalším to nedovolili zdravotné či iné vážne dôvody.
„Piatich spolužiakov sme nenašli, dlhodobo bývajú v zahraničí a sú nevypátrateľní. Všetci ostatní, ktorých sme oslovili a nemohli prísť, sa ospravedlnili a pozdravili ostatných spolužiakov,“ hovoria organizátori stretnutia Katarína Kameníková a František Lott.
Museli sa aj nanovo zoznamovať
Šťastná trinástka, ktorá na stretávku prišla, však jednoznačne prežila nezabudnuteľné chvíle plné rôznych emócií.
Dojatie striedala úprimná radosť zo stretnutia s ľuďmi, s ktorými prežili prvé roky svojho života. Niektorí sa totiž nevideli spomínaných 60 rokov!
„Časový odstup predsa len poznačil uchované spomienky zo školských lavíc a je to aj pochopiteľné, veď nám pribudli nielen roky, ale aj kilá a šediny. A veru, museli sme sa aj predstavovať. Nie všetci zostali po skončení školy v Košiciach. Mnohí odišli do všetkých kútov Slovenska,“ priznávajú.
Úspešní profesionáli
Do školy začali chodiť v roku 1950 a dochádzku skončili v roku 1958 absolvovaním záverečnej skúšky, ktorá bola v podstate obdobou dnešnej maturitnej skúšky na stredných školách.
Spolužiaci z ôsmej B sa v živote rozhodne nestratili, ale prežili úspešný profesijný život.
„Viacerí dosiahli tituly inžinierske, lekárske, právnické. Zo spolužiačok boli úspešné učiteľky, zdravotníčky, dvaja spolužiaci prednášali na Vysokej škole technickej, teda dnešnej Technickej univerzite Košice. A jeden zo spolužiakov je autorom projektu Dynamickej fontány, čo je Spievajúca fontána v Košiciach a Křižíkova fontána v Prahe,“ vyratúva úspechy F. Lott.
Výnimočné osmičky
Bývalí spolužiaci sa zhodli v tom, že ich ročník bol jednoznačne výnimočný.
Už aj rok ukončenia o tom svedčí. „Je to ´osmičkový´ rok a tie boli vždy rokmi historických udalostí, keďže rok 1848 bol štúrovský, 1918 – vznik Československa, 1948 – februárové udalosti, 1968 – invázia vojsk Varšavskej zmluvy,“ konštatujú bývalí spolužiaci.
Dožičili by to aj súčasnej generácii študentov
Každopádne návrat v čase do doby, keď drali školské lavice všetkých naozaj potešil.
„Spomienky na mladosť, chvíle povinností veselých príhod a neopakovateľných zážitkov rozžiarili tváre všetkých, ktorí sme sa na stretnutí zišli. Aj terajším žiakom by sme dopriali, aby sa im podaril podobný, ak nie lepší zážitok zo stretnutia po toľkých rokoch. Aby si aj oni už teraz pestovali dobré vzťahy, navzájom sa rešpektovali, mali úctu k sebe a k okoliu,“ dodala K. Kameníková.
Žeby bola aj stovka?
Ako sa zdá, týmto šesťdesiatročným rekordom spolužiaci z niekdajšej osemročnej školy zrejme neskončia.
Spoluorganizátor tohto historického stretnutia F. Lott totiž žartom, vyhlásil, že hneď po jeho skončení bude od každého vyberať čiastku sto eur ako zálohu pre stretnutie po sto rokoch, ktoré bude v roku 2058, čím všetky bývalé spolužiačky a spolužiakov pobavil.
Pamätný zápis v pamätníku
Zo stretnutia si však odnášal jednu veľmi milú spomienku navyše.
Po celé roky totiž uchovával pamätník, ktorý vtedy mal hádam každý a kam mu kamaráti vpisovali rôzne želania a kreslili obrázky.
František ten svoj pamätník priniesol aj na stretnutie a ukázal ho spolužiačke Darine Sklaskej, ktorá mu tam kedysi nakreslila obrázok s venovaním a dátumom 22. XI. 1955.
A na tejto historickej stretávke sa príbeh pamätníka akoby uzavrel, keďže dostal nový zápis a Darinka k svojej pôvodnej kresbe dopísala nové venovanie: „Spomienky sú krásne, ale život ešte krajší.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
