KOŠICE. Hudbe sa venuje od šiestich rokov, vtedy začal študovať klavír. Neskôr pokračoval na pražskom konzervatóriu a Akadémii múzických umení, ktorú úspešne ukončil v odboroch hoboj a dirigovanie. Odvtedy taktovku z ruky nepustil.
Do Košíc prišiel po prvýkrát hosťovať v roku 2005, o tri roky neskôr sa stal šéfdirigentom Štátnej filharmónie Košice. Odvtedy sa pravidelne presúva medzi Košicami a rodnou Prahou.
Kedy sa dirigentovi začínajú letné prázdniny? Existuje vo vašej profesii vôbec niečo také?
- Samozrejme, že existuje. Neviem, ako pre ostatných kolegov - dirigentov, ale pre mňa sú letné prázdniny absolútne zásadný čas, keď mám možnosť konečne vypnúť to, čo mám celú sezónu stále v hlave – hudbu. Je to možno zvláštne, ale okrem toho, že dirigent hudbu miluje, a bez tohto vzťahu by to asi vôbec nemohol alebo nemal robiť, je zároveň nutne unavený neustálym štúdiom nových partitúr, a tým sa i táto milovaná hudba stáva prácou, od ktorej je potrebné si oddýchnuť. Ja si letné voľno strážim aj preto, že ho trávim s rodinou v čase, keď majú deti v škole prázdniny. Niekomu možno stačí kratšia doba, ale ja potrebujem skoro dva týždne len na to, aby som tie partitúry prestal v duchu vidieť a počuť, až potom môžem začať oddychovať.
Posledný koncert v tejto sezóne ste s Košickou filharmóniou odohrali na konci júna, v nákupnom centre, medzi množstvom ľudí a zrejme nie práve lichotivej akustike. Aké je to dirigovať orchester v takýchto podmienkach?
- Koncerty v nákupných centrách, aj keď sa stávajú vzácnym „obohatením“ koncertných sezón symfonických telies, nemôžu byť z hľadiska umeleckej kvality brané píliš vážne. Akustika, a tento fakt možno bez zábran priznať, je pre nástroje hrajúce bez ozvučenia absolútne nevhodná. Pomáhať elektronicky sa vlastne ani nedá, pretože ľudia – poslucháči – sú všade okolo, takže pre dobré ozvučenie, do všetkých smerov, by museli byť vytvorené zvláštne podmienky, čo je z rôznych dôvodov v podstate nesplniteľné. Pre orchestrálnych hráčov sú také podmienky ťažké, pretože sa nemôžu dobre počuť a mať medzi sebou nutný kontakt. Niektoré tichšie a pokojnejšie pasáže takmer ani nepočuť. A pre mňa osobne – musím sa na tú chvíľu naštylizovať do úlohy akéhosi extrovertného zabávača, ktorý je zo všetkých strán sledovaný a hocikedy deťmi všelijako zábavne napodobňovaný – koniec koncov neraz ani sami dospelí, veci neznalí nerozumejú, prečo tam ten dirigent vlastne je, keď má orchester noty a môže hrať sám. Nie je mi táto rola vlastná, ale zdá sa mi, že ľudia takéto počiny vnímajú skôr pozitívne, takže nabudúce so mnou môžete opäť počítať. (smiech)
Rastie záujem ľudí o vážnu hudbu, radi chodia na koncerty?
- Filharmónii rastie počet abonentov a návštevníkov koncertov tiež mierne pribúda, takže v tejto otázke som optimista. Verím, že vážna hudba v dobrom prevedení a adekvátnom prostredí ponúka hodnotu, ktorá sa nedá nájsť nikde inde. A zdá sa mi, že si tento fakt začína uvedomovať už trochu väčšie percento mladej generácie. Už niekoľkokrát ma prekvapila pozitívna reakcia publika na stvárnenie závažných a poslucháčsky neľahkých veľkých diel. To je pre nás signálom, že nielen populárna klasika či filmová hudba je zárukou plnej sály a spokojnosti, ale že môžeme byť v dramaturgii občas i odvážnejší.
Za vami je ďalšia sezóna s našou filharmóniou, aká bola?
- Jednoznačne úspešná. Asi by málokto čakal odo mňa inú odpoveď, každopádne výkon orchestra na mňa pôsobí veľmi vyrovnane a na koncertoch sa celkovo strácajú počuteľné chyby, čo neznamená, že sa vôbec nevyskytujú (úsmev). Práca na skúškach ide tiež rýchlejšie a som veľmi rád, že sa zlepšuje individuálna príprava hráčov. Výbornú prácu v tomto zmysle odvádzajú niektorí vedúci skupín. Pred desiatimi rokmi sa našli takí, čo boli zvyknutí v pondelok prísť na prvú skúšku a až na nej zistiť, čo sa hrá a do štvrtka sa to nejako naučiť. Niečo také už dnes neexistuje, a tak už na prvej skúške môžeme veľmi efektívne pracovať.
Na čo ste v ostatnej sezóne mimoriadne pyšný?
- Myslím, že si budem pamätať podanie Suppého Requiem s výborným Českým akademickým zborom z Brna, výborne hrajúcu skupinu našich trombonistov a vôbec koncentrovaný výkon celého orchestra, a potom záverečný koncert s Bizetovou symfóniou a scénami z Carmen, ktorý sme si všetci veľmi užili. Povedal by som, že operné projekty a skutočne také, kde sa hrajú dlhšie súvislé scény a nie len jednotlivé árie, u nás majú veľmi pozitívnu odozvu a budeme ich radi zaraďovať aj naďalej.
A naopak, je niečo, čo možno nedopadlo najlepšie?
- To je tajné. (smiech) Viac-menej, môžem povedať že sa mi potvrdilo, že Dvořákova 7. symfónia je zo všetkých „zrelých“ tá najťažšia, a že Strauss, mám na mysli Richarda, potrebuje veľký objem skúškového času. Rezervy, samozrejme, vidím, ale pred poslucháčmi ich musíme starostlivo skrývať.
Sezóna, ktorá sa začne po letných prázdninách, bude jubilejná päťdesiata. Bude sa niesť v duchu osláv, možno spomienok?
- Myslím, že to bude tak trochu všetko dohromady. Predovšetkým chceme, aby jubilejná sezóna bola „silná“. Silná dramaturgicky, aj čo sa týka výberu hosťujúcich umelcov. Z inštrumentalistov by som menoval napríklad špičkovú kórejskú flautistku Jae A Yoo, huslistu Juraja Čižmaroviča a klaviristu Ivana Klánského, spievať príde Simona Šaturová, Peter Mikuláš a ďalší. Dvakrát príde Slovenský filharmonický zbor. Hosťujúcich dirigentov privítame slovenských aj zahraničných, príde napríklad Ondrej Lenárd, Martin Leginus, Rastislav Štúr, Christopher Ward, Sander Teepen. Významne podporíme slovenských skladateľov, v programe sa objaví Suchoň, Cikker, ale budú aj premiéry žijúcich autorov.
Čo z nového repertoáru môžete prezradiť?
- Máme v pláne niekoľko veľkých a náročných diel – Beethovenovu Missu solemnis, Suchoňov Žalm zeme podkarpatskej, 4. symfóniu Gustava Mahlera a tiež 4. symfóniu Bohuslava Martinů. Zo slovenských skladateľov zaznejú Cikkerove Variácie na slovenskú ľudovú pieseň a ako premiéry štyri diela súčasníkov - Ľubice Čekovskej, Víťazoslava Kubičku, Jozefa Podprockého a Norberta Bodnára. Priaznivcov repertoárovej klasiky určite potešíme Čajkovského „Patetickou“, či Schubertovou „Nedokončenou“.
Budúca sezóna bude na poste šéfdirigenta Štátnej filharmónie Košice jubilejná aj pre vás, začínali ste v sezóne 2008/2009. Ako sa vám u nás páči?
- Pre prípad, že by to niekto skutočne počítal. Začal som síce v sezóne 2008/9, ale moja jubilejná, desiata, bola už tá uplynulá. Budúca sezóna teda bude moja jedenásta. Keby sa mi v Košiciach nepáčilo, s absolútnou istotou by som tu tak dlho nevydržal. Mám rodinu aj angažmán v Prahe. Skúste si predstaviť, že idete viac ako stokrát 700 km niekam, kde sa vám nepáči. Pracovné, ale aj ľudské prostredie je v košickej filharmónii skvelé a umelecké zážitky silné. Z orchestra vyžaruje niečo veľmi pozitívne, nielen pri koncertoch, ale aj na skúškach v situáciách, ktoré by hocikde inde mohli viesť k nepríjemnostiam. Tento fakt nám umožňuje zmysluplne pracovať a stále ďalej sa rozvíjať. Každý dirigent vám potvrdí, že toto je jedna z najväčších motivácií k cestovaniu napríklad aj niekam takto ďaleko.
Mesto a mentalita ľudí niekomu vyhovuje viac, niekomu nie, zapadli ste do východniarskeho temperamentu?
- Myslím, že som do neho nezapadol, ale on sa mi zatiaľ akosi vyhýba. Je pravda, že v meste sa pohybujem viac-menej stále v centre a tam sa mi nič tak východniarsky temperamentného neprihodilo, v nejakých iných častiach by to asi mohlo byť zaujímavejšie. Utkvela mi v hlave ale jedna malá príhoda z výletu, ktorý som podnikol do Volovských vrchov. V Zlatej Idke na autobusovej zastávke som sa stretol s pozoruhodnou priamočiarosťou, kde na mňa nejaký miestny z ničoho nič zavolal: „A kde si bol?“ Bol som prekvapený a chvíľu premýšľal, čo mám vlastne povedať, keď môj neznámy pokračoval: „A divú sviňu si videl?“ Tak som chvíľu niečo breptal a potom našťastie prišiel ten autobus...
Aj vás váš orchester zobral niekde okúsiť našu pohostinnosť? Najmä s naším povestným pitným režimom majú "cudzinci" problém a po ruke hneď niekoľko historiek.
- Vaša pohostinnosť je nesmierna a už som ju mnohokrát okúsil, každopádne sú určité hranice, možno by sme mohli obrazne povedať určité promile, za ktoré by bolo veľmi škodlivé sa dostať. Možno niekedy v budúcnosti, ako hosťujúci dirigent bez istých šéfovských povinností, sa nechám patrične omámiť pitným režimom, ale zatiaľ mi pripadá vhodnejšie držať sa tam, kde sme.
O vás je známe, že vás neočakávané situácie počas koncertu príliš nerozladia, keď zabudne sólista text, fungujete ako šepkárka, keď niekto odpadne, hru prerušíte, kým nie je situácia vyriešená. Čo zaujímavé sa vám u nás stalo? Ste taký pohoďák aj na skúškach, alebo koncertný adrenalín robí svoje?
- Myslím, že neočakávaných situácií nebolo až toľko, pravda je tiež, že nervy na pódiu mám dobré a len tak ma niečo nerozhodí. Je to podporené aj mojou skúsenosťou operného dirigenta, pretože za viac ako pätnásť rokov dirigovania v opernom orchestrišti som zažil a musel zvládnuť skutočne kadečo. Je škoda, že sa ten adrenalín nedá nejako zhmotniť do viditeľnej podoby, pretože by ho musela byť dosť veľká hromada. Pamätám si dodnes na príhodu, keď hosťujúcemu koncertnému majstrovi krátko po začiatku Mussorgského/Ravelových Obrázkov z výstavy praskla struna. Rozhodol som sa zastaviť a počkať, kým strunu vymení. Pretože kvôli tomu musel z pódia odísť a sekundy sa nekonečne vliekli, krátko som sa prihovoril publiku o rôznych úpravách Mussorgského klavírneho originálu, aby som situáciu odľahčil a čas vyplnil. Podarilo sa, navyše nervozita opadla aj z orchestra, takže keď sme začali hrať druhýkrát od začiatku, darilo sa všetkým oveľa lepšie. Som toho názoru, že na koncertoch musí byť pohoda a snažím sa ju vytvárať. Muzikanti sú citliví a hocikedy sa môže niečo pokaziť len preto, že zodpovednosť zviaže človeka v rozhodujúci moment až píliš.
Zájdete počas leta aj na nejaký hudobný festival, kde rozhodne neznie vážna hudba?
- Možno sa o niečo pripravujem, ale také hudobné festivaly ma nelákajú. Radšej si v lete niečo prečítam, prípadne si vypočujem audioknihu, alebo sa pozrieme doma na film s fľašou dobrého vína, ale tiež rád nepočúvam vôbec nič. Všetka moja hudobná činnosť počas letných prázdnin pozostáva iba z občasného hrania na organe pri bohoslužbách na jednom pražskom chóre.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
