Zsolt Halász (44) je Slovák s maďarskými koreňmi. Narodil sa v Moldave na Bodvou, kde aj žije so svojou manželkou a troma deťmi. Vo svojom pracovnom živote prevádzkuje reštauráciu rýchleho občerstvenia v Košiciach a venuje sa aj predaju motorových olejov. Vždy keď môže však ujde do prírody. Láska k nej mu prirástla k srdcu už v útlom veku.
Kedy ste s turistikou začali?
– V skutočnosti už ani neviem presne určiť nejaký konkrétny čas. Vyvíjalo sa to postupne. Prírodu som mal stále rád. Ešte ako dieťa sme často chodievali s dedkom do lesa na huby či čučoriedky, alebo keď potreboval porisko do náradia a tak. Neskôr som chodieval s priateľmi, potom aj s rodinou. V súčasnosti sa snažím vyraziť vždy, keď na to vyjde čas, minimálne tak raz – dvakrát do týždňa.
Ako sa začali vaše potulky krajinou?
– Mám deti v pubertálnom veku. Keď boli menšie, snažil som sa vytvoriť taký voľnočasový program, aby sme mohli ako rodina byť čo najviac spolu. Niekedy to bola lyžovačka, bicyklovanie či člnkovanie v kajaku, no hlavne prechádzky, na ktoré s nami často chodili aj moji rodičia. Keď deti trocha podrástli, začali mať rôzne záujmy a kamarátov, no a spoločný program s rodičmi im už nevyhovoval. Ale mne sa čím ďalej, tým viac páčilo túlať sa po prírode, takže som to prijal z tej pozitívnej stránky. Tešil som sa, že dĺžku a náročnosť túr už nemusím prispôsobovať drobcom a môžem sa tak konečne dostať na miesta, kam som predtým nemohol. Vtedy zrejme začalo obdobie mojej „vášnivej“ turistiky. Bolo to približne pred piatimi rokmi.
Čo sa vám na turistike najviac páči? Čo vás „núti“ vyjsť von, do hôr?
– Je to viacero vecí súčasne. Ide o univerzálny šport, je to prirodzený pohyb na čerstvom vzduchu, pri ktorom si môžete zvoliť náročnosť podľa vlastného uváženia. Môžete ísť v akomkoľvek veku, s kýmkoľvek, ale aj sám, kdekoľvek práve ste, v každom ročnom období a takmer za každého počasia. Je to tiež finančne nenáročné. Turistika pre mňa znamená nielen hobby či šport, ale aj relax, dobrodružstvo, zážitky a spoznávanie nových miest i samého seba. Je to také „vyvetranie hlavy“. Často sa mi stáva, že ráno sa mi nechce nikam ísť, lebo mám plno starostí, trápia ma pracovné problémy a cítim sa vyčerpane. Po túre sa však vždy vraciam dobre naladený a uvoľnený. Aj keď sa žiadne fakty za ten čas nezmenili, odrazu je akoby všetko v poriadku.
Chodíte sám, alebo máte nejakého „parťáka“?
– V poslednom čase chodí so mnou stále viac moja zlatá manželka, z čoho sa veľmi teším. Aj keď sa pohľadom na niektoré veci líšime, máme veľa spoločných záujmov a asi aj preto tvoríme taký šťastný pár. Na niektoré trasy so mnou zájdu aj deti, hlavne ak ide o známejšie a atraktívnejšie miesta. Často na túry volám aj svojich priateľov. Keď so mnou niekto ide, cítim sa poctený a teším sa. Ak sa nikto nenájde, uspokojím sa aj s tým, lebo rád chodím von aj sám. Jedného stáleho partnera však mám, a to môjho kamaráta, štvornohého turistu, jazvečíka Daxa. Neberiem ho so sebou len vtedy, keď idem do niektorého z národných parkov. Tam by musel byť na vôdzke, čo ja nemám veľmi rád, lebo je to dobrý a poslušný pes.
Chodíte len po Slovensku, alebo aj do zahraničia?
- Niečo mám prechodené v nemeckom Schwarzwalde, párkrát som bol v rakúskych Alpách, ale na turistike som bol už aj v Čechách, Poľsku, Chorvátsku či Maďarsku. Najčastejšie však objavujem slovenské hory. Naša krajina toho ponúka naozaj veľa. Je tu toľko nádherných miest, že by trvalo niekoľko rokov intenzívnej turistiky, aby sa to všetko prešlo.
Ktorá z prejdených trás bola doposiaľ najzaujímavejšia?
– Fíha, tak to naozaj nedokážem posúdiť. Niektoré sú zaujímavé rastlinstvom, iné zas peknými vyhliadkami, skalnými a inými prírodnými útvarmi, ale aj historickými či kultúrnymi pamiatkami. Pre mňa je dlhodobo najzaujímavejšie to, akú rôznorodú prírodu máme. Mám viacero obľúbených miest, kde sa veľmi rád vraciam. Napríklad Skalisko – Volovec, to je túra, ktorú veľmi rád absolvujem aj štyrikrát do roka. Je to blízko a je to asi najlepšia vyhliadka vo Volovských vrchoch. Je tam tiež chata, kde varia jeden z najchutnejších gulášov, aké som kedy jedol. A k tomu, samozrejme, musí byť aj nejaké pivo (smiech).
Akú najnáročnejšiu trasu ste zatiaľ zdolali?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
