Košické korzá
Naše korzá nám závidí každý cudzinec, ktorý Košice navštívi. Náš najrozsiahlejší a vcelku udržiavaný park – Széchenyiho sad (maď. Széchenyi liget), neleží na periférii, ale priamo v meste.
Priamo v centre, na najkrajších miestach, v susedstve dvoch monumentálnych stavieb, a to Dómu a divadla, sa rozprestierajú tri nádherné parky, od ktorých krajšie nemožno vidieť v iných mestách.
Bohužiaľ Košičania a ani návštevníci mesta nemôžu v súčasnej dobe tieto pôvabné miesta využívať k účelom, pre ktoré boli zriadené. Obecenstvo je totiž vyháňané z hlavnej aleje Széchenyiho parku pre aktuálnu opravu chodníkov. Stalo sa presne to, čo sme predpovedali.
Navzdory tomu, že mestské zastupiteľstvo rozhodlo o rekonštrukcii pomerne včasne, práce sa rozbehli príliš neskoro a to práve v dobe, kedy ľudia denne vyhľadávajú parky pre oddych a rekreáciu. Je takmer isté, že tieto opravne práce sa natiahnu až do jesene.
Samozrejme, ak bude chodník opäť nedokonalý, kompetentní budú mať aspoň možnosť sa vyhovoriť na nepriaznivé počasie.
Ak to teda zhrnieme, v súčasnej dobe, t.j. v strede leta, je najväčšia a najkrajšia časť nášho mestského parku absolútne nevyužiteľná. Skrátka inokedy „nebolo dostatok času” na realizáciu týchto akútnych opráv.
V centrálnych parkoch síce takéto práce neprebiehajú, ale i tak je tu mnoho čudesných vecí, ktoré vyvolávajú v ľuďoch pocit hnevu. Tak napríklad o ôsmej večer sa brány parkov zatvárajú a ľudí odtiaľ jednoducho vyženú preč. Nevieme podľa akého nariadenia alebo na príkaz koho sa to robí.
Môžeme sa tváriť akokoľvek dobromyseľne, sotva sa dá za tým hľadať nejakú múdrosť alebo racionalitu. Podľa našich vedomostí majú parky slúžiť predovšetkým k oddychu. Pracujúci človek v nich hľadá spočinutie nie počas obeda, ale vo večerných hodinách, teda po ukončení pracovnej šichty.
Obchodník, ktorý zatvára o šiestej alebo siedmej hodine, môže zájsť do parku prakticky až o ôsmej. A ak nedajbože sem ktosi zavíta tesne pred záverečnou, strážca parku ho pozdraví slovami: „Poprosím vás, aby ste si nesadali, pretože o ôsmej zatvárame!” Keď veľké hodiny Dómu odbijú vytúženú ôsmu, strážca vlasteneckými slovami povzbudzuje prítomných k rýchlemu odchodu.
Takto to nemôže fungovať!
Vyzývame pána starostu, aby sa činil a tzv. centrálne parky sprístupnil nášmu obecenstvu aspoň do desiatej večer. Je predsa nepredstaviteľné, aby verejné miesta oddychu slúžili len pre hŕstku dôchodcov, ktorí tu trávia predpoludňajší čas.
(Kassai Hirlap, 19. 7. 1918)
Víno tieklo prúdom
Včera večer sa náhodne okoloidúcim naskytol na ulici Lajosa Kossutha (maď. Kossuth Lajos utca, dnes Mlynská ulica) nevšedný pohľad na potokom tečúce víno. Istý 15 ročný mládenec tlačil pred sebou malý vozík s 50 litrovým demižónom vína, ktorý bol určený pre lekárnika Sándora Molnára.
Pred bránou čakali na zásielku dve dievky a majiteľ lekárne Molnár. Pri vykladaní si však nedali pozor, zrejme podcenili váhu, demižón pri náraze praskol a cenný mok sa len tak valil do najbližšieho odpadového kanála.
Ľútosť vtláčala ľuďom do očí slzy, no nebolo už pomoci. Tentoraz sa mohla božským nápojom opojiť vyprahnutá matička zem, ktorá takto, čo i len na krátky čas, zabudla na krvavú vojnu.
Keď sa tadiaľto ponevierali polnoční lotri, dozaista si mohli myslieť, že ešte sedia v krčmách pri poháriku. Neprehliadnuteľnú vôňu totiž bolo cítiť ešte i na druhý deň.
(Kassai Hirlap, 11. 7. 1918)
Krádež v Ťahanovciach
Pavol Forray z Ťahanoviec nahlásil na polícií, že neznáma žena mu z bytu odcudzila múku a mnohé ďalšie predmety. Vyšetrovanie odhalilo páchateľa v osobe manželky Michala Csizika bydliskom v Košiciach.
Ukradnutý lup, teda múka a ďalšie veci dennej potreby boli objavené v dome zadržanej.
(Kassai Hirlap, 2. 7 .1918)
Prichádza cirkus Renlow & Kocka
Dobrej povesti sa tešiaci cirkus Renlow a Kocka, opäť zavíta do nášho mesta.
Predstavenia začnú 4. júla na Alžbetinom námestí (maď. Erzsébet tér) a potrvajú celý týždeň.
Cirkus je jedným z najväčších a najmodernejších podnikov v celom Uhorsku. Ich vynikajúce atrakcie a predstavenia žali úspechy už na mnohých miestach, vrátane Košíc.
(Kassai Hirlap, 2. 7. 1918)
Vyznamenanie
Za vynikajúco odvedenú prácu vyznamenalo Jeho Veličenstvo rytierskom radom Františka Jozefa košického akademického maliara Eleméra Halásza-Hradila.
(Kassai Hirlap, 2. 7. 1918)
Nezvestný študent gymnázia
Jozef Iglói, gymnaziálny študent tretieho ročníka, sa ráno 29. júna vybral do školy, aby si v posledný deň školského roka prevzal vytúžené vysvedčenie. No odvtedy sa domov nevrátil a nikto ho ani nevidel.
Zmizol úplne bez stopy. Polícia už pátra po nezvestnom študentovi.
(Kassai Hirlap, 3. 7. 1918)
Hostince budú podávať už len menu
Ešte v tomto mesiaci zachváti hostince tá najväčšia možná hrozba, aká stravujúce obecenstvo môže postihnúť.
Do platnosti totiž vstúpi režim povinného obedového menu, t. j. návštevníci si budú môcť v hostincoch objednať už len menu.
Ministerské nariadenie je v štádiu príprav a bude opatrené sankciami pri jeho nedodržiavaní.
Hostinský i návštevník, ktorý poruší toto ustanovenie, bude môcť byť stíhaný finančne i väzením.
(Kassai Hirlap, 11. 7. 1918)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
