Grafiti už dávno nie sú len záležitosťou chuligánov, ktorí počmárajú akúkoľvek stenu v dosahu. V súčasnosti môže mať aj podobu pouličného umenia, ktoré okolie skrášli a nie naopak. Prvé lastovičky sa objavili aj v Košiciach. Dobré skúsenosti s nimi majú aj na sídlisku Dargovských hrdinov, kde už skrášlili viacero stien. Jedným z nich je aj košický writer Martin Marko.
Ako a kedy ste začali ako sprejer? Pamätáte si ešte vaše prvé dielo?
– Prvé grafity som videl na Hlavnej ulici v Košiciach a bol to nápis neďaleko točiacich sa písmen TUZEX. Myslím, že ten nápis mal nejaký súvis s plynom. Moje prvé grafiti som namaľoval v roku 1998. Samozrejme, že som ani zďaleka netušil, aký bude výsledok. S pripraveným návrhom som sa vydal k betónovému stĺpu pod mostom a potom som už len plakal, že čo sa to deje. Farba unikajúca zo sprejov sa mi absolútne vymkla spod kontroly. Návod ako farbu aplikovať v tomto prípade nehral žiadnu úlohu. Celá maľba bola roztečená, dokonca som nedokázal prekryť ani podklad. Svoju prvú sprejerskú prácu som si zapamätal viac ako maturitný ples.
Máte v meste vyhliadnuté ďalšie plochy, kde by ste mohli tvoriť? Ponúkla vám ich nejaká mestská časť alebo firma?
Grafiťáci na Furči zvečnia na steny ďalších športovcov Čítajte – Áno, máme ako grafiti škola / K13 / Výmenník Ľudová rozpracovanú jednu materskú školu, ďalšie nás čakajú, kopu sme ich už urobili. Pri týchto prácach, ktoré sú bez honoráru sa grafiťáci z Košíc revanšujú za to, čo niekde niekedy pokreslili svojimi znakmi. Pracujeme ako dobrovoľníci a nejde o pár hodín s hrabľami v ruke, ale o niekoľko dní maľovania spolu s prácou na návrhu, často je to práca na vysokých rebríkoch a nezabudnime, že dýchať areosol z farieb ešte nikomu nepomohlo k zdraviu. Verte, že sa snažíme a vždy sme sa snažili, aby Košice, ich múry a zanedbané verejné priestranstvá boli útulnejšie. V podchode na Sídlisku KVP pri Iskre ešte pridáme jednu maľbu, aj Furča si ešte pýta nejakú maľbu. Aj ja osobne som si počas prechádzok Košicami vyhliadol niekoľko múrov, ktoré by som rád spestril. Samozrejme všetko absolútne legálne. Už dávno som vypadol z kruhu akčných nočných malieb.
Stretáva sa komunita writerov v Košiciach? Plánujete aj nejaké spoločné projekty?
S muralistickými maľbami v Košiciach sa začalo pred desiatimi rokmi Čítajte – Práve tým, že som vypadol zo spomínaného kruhu sa maľovanie múrov stalo pre mňa oddychom, relaxom, a občas si tým privyrobím k výplate. Ale maľby sú časovo aj finančne náročné. Komunita writerov v Košiciach sa samozrejme pozná minimálne podľa „čmáraníc“, lebo my si ich po sebe vieme rozlúštiť a každý sledujeme hoc aj maličký sprejerský prírastok. Ono to niekedy ozaj vyzerá, akoby tá scéna žila sama pre seba. Generácie writerov sa striedajú rýchlo, za desať rokov to môžu byť aj tri a budú mať úplne iný prístup k veci. Počas mojich začiatkov neboli prístupné farby, ktorými sa dnes dá všetko ľahko namaľovať. Dnes majú mladí sprejeri na výber celý sortiment vecí, ktoré im pomôžu v sebarealizácii. Lenže dnes im hrozí aj basa, vysoké pokuty, každý má vo vrecku telefón... Doba sa zrýchlila a zrýchlila sa aj práca grafiťákov.
Aké sú ohlasy ľudí na vašu tvorbu?
– Pozitívne, veď zmeníme fádnu stenu na umelecké dielo. Tá stena naozaj nemusí byť navždy len jednofarebná a zanedbaná.
Čo si myslíte o sprejeroch, ktorí múry iba počmárajú?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
