Z archívu Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Prefíkanosť košických zlodejov nepozná hraníc
Najnovšou novotou košických lupičov pri krádežiach sú železné háky pripevnené na konce dlhých palíc. Táto „rybárska” metóda bola uvedená do praxe aj pri včerajšej vlámačke do miestnosti železničného spotrebného družstva na Klobušického ulici č. 21. Zlodej si cez kovovú mrežu vylovil dlhou palicou vrece múky v hodnote 250 korún a jednu metlu. Dlhoprstému sú už policajti v pätách.
(Kassai Hirlap 3. 7. 1918)
Lacné pranie s POLIO!
Mydlový výťažok POLIO Vám ušetrí peniaze. Pracie mydlo či rôzne prostriedky na bielenie už nebudete musieť kupovať osobitne! Sú Vám zbytočné! Naše mydlo POLIO najlepšie vyčistí všetky druhy tvrdých plôch, ako sú steny, drevené podlahy, železný riad, drevené nádoby, schodiská, kúpeľne.
Najúčinnejší spôsob dezinfekcie a to všetko bez pridania solí či iných mydiel! Mydlo POLIO je dostupné vo všetkých predajniach mesta. Vyrába: Hornouhorská továreň na mydlo bratia Pocsatko a Friedmann (maď. Felsőmagyarországi Szappangyár Pocsatko Testvérek és Friedmann Kassa).
(Kassai Hirlap 10. 7. 1918)
Nešťastie pri prevoze mláťačky
Kočiš zraneniam podľahol, jeden kôň zahynul.
Včera poobede sa na Majerskej ulici (maď. Major utca) stalo hrozné nešťastie, ktorého príčinu treba pripísať jedine ľudskej nepozornosti. O nehode vydala polícia nasledujúcu správu:
Imrich Szeman, kočiš košickej prepravnej firmy Grün a Hübsch, mal za úlohu previezť mláťačku z domu č. 18 na Majerskej ulici na železničnú stanicu. Kočiš po naložení stroja na voz sa pustil cez bránu pomerne rýchlym tempom. Pravá strana hriadeľa mláťačky sa zachytila o zárubňu, pričom jej vrch vrazil do hornej časti brány takou silou, že tá sa celá zrútila. Padajúce kamene nešťastného povozníka prizabili a padajúca železná výstuž privalila jedného koňa.
Prípad bol okamžite nahlásený polícii, ktorá po prehliadke miesta nešťastia rozbehla vyšetrovanie. Telo kočiša bolo záchranármi prevezené do márnice verejného cintorína.
(Kassai Hirlap 16. 7. 1918)
Pomsta hluchonemej ženy
Raňajšia električka číslo 1 sa včera ráno na trase smerom k verejnému cintorínu pred skladom uhlia vykoľajila. K úrazu našťastie nedošlo, aj keď vozeň bol plný cestujúcimi. Podľa vodiča električky má vykoľajenie na svedomí hluchonemá vdova po Jánovi Sedlákovi, ktorá haváriu vyvolala tým, že položila na koľajnice kamene. Svoj skutok vykonala vraj z pomsty za to, že električky ju už viackrát zrazili. Polícia začala voči podozrivej osobe trestné stíhanie.
(Kassai Hirlap 17. 7. 1918)
Vlamači z Markovicsovej lekárne dolapení
Ešte v júni sa stala košická lekáreň Tivadara Markovicsa obeťou vlámania neznámych lupičov. Polícii sa podarilo lumpov vypátrať a zaistiť. Z ukradnutej sumy sa našlo 940 korún a dva bicykle. Krádež mali na svedomí dvaja mladiství chlapci. Muži zákona ich už odovzdali do rúk súdu.
(Kassai Hirlap 19. 7. 1918)
Parník Carpathia potopený
Podľa posledných správ bol zaoceánsky parník Carpathia, patriaci britskej lodnej spoločnosti Cunard Line, počas plavby skrz Atlantický oceán dňa 17. júla torpédovým útokom potopený. Preživší dorazia k pobrežiu zajtra. Carpathia bola známou loďou, ktorou sa preplavilo z Európy do USA mnoho tisíc emigrantov. Loď s celkovou tonážou 13 tisíc ton postavili ešte v roku 1903 (v r. 1912 sa loď preslávila pri záchrane cestujúcich z potopeného Titanicu, pozn. autora).
(Kassai Hirlap 21. 7. 1918)
Mestské víno predané
Zlá správa pre milovníkov cenného moku.
Na tých zopár šťastne vyvolených smrteľníkov, ktorí si z času na čas mohli dovoliť návštevu vínnej pivnice pod mestskou radnicou a pochutnať si na poháriku vína, čakalo dnes ráno veľké prekvapenie. Mestské víno bolo totiž do poslednej kvapky predané a odteraz sa už vydávať nebude.
Týmto sa skončili šťastné dni výčapu vína. Vidiecki gazdovia už nebudú môcť minúť svoje úspory z predaja svojich tovarov pri poháriku dobrého vína. Aj pre mešťanov bude lacná „pijatika” (dobovo maď. „pityizálás”) dávno zabudnutou históriou.
Nebolo by to však takým veľkým nešťastím, veď víno sa radí medzi luxusné artikle a nepatrí ku každodenným jedlám či nápojom. No áno, ale víno za luxusný tovar nepovažuje prakticky nik, ešte ani v dobách vojny. Je to ako s tabakom: treba ho a punktum!
Aj víno sa posunulo do pozície spotrebného tovaru, to znamená, že jeho zdražovanie alebo akékoľvek stiahnutie z predaja je absolútne neprijateľné. Mesto ale konalo inak, ignorujúc pritom zásadu, že mestské produkty majú na trhoch pôsobiť dojmom znižovania cien tovarov. Tomu sa teda povie pekné znižovanie cien! Za pár dní budeme musieť platiť na košickom trhu i za tú najhoršiu brečku aspoň 20 korún!
A vari prečo sa to stalo? Bolo to azda kvôli znižovaniu dodatkovej dane mesta, alebo máme za tým hľadať hlbšie, morálnejšie dôvody?
(Kassai Hirlap 23. 7. 1918)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
