KOŠICE. Jadrovej fyzike ostáva RNDr. Jaroslav Antoš, DrSc., verný aj v penzii.
Počas aktívneho života bol jeho domovským pôsobiskom Ústav experimentálnej fyziky v Košiciach.
Ale pôsobil aj v ústavoch pre jadrový výskum v ruskej Dubne, v Hamburgu, na Taiwane, v CERN-e i v USA, podieľal sa na rade medzinárodných experimentov.
S prácou, ktorá je zároveň aj koníčkom, sa asi nedá „seknúť“ zo dňa na deň.
Aj Jaroslav Antoš v nej pokračuje i po odchode do penzie. Roky predtým si vytypoval malé fyzikálne problémy, ktorým sa vie doma venovať.
V byte si na to vybudoval menšie laboratórium.
Nedávno napísal knihu Lov fundamentálnych častíc. So smiechom konštatuje, že sa mu zámer úplne nevydaril.
„Plánoval som populárno-vedeckú publikáciu, ale asi mi z toho vyšiel hybrid – pre vedcov je kniha asi príliš populárna, pre nevedcov zas príliš vedecká.“
Zhrnul v nej poznatky zo svojej mnohoročnej praxe, z ktorej veľkú časť venoval práve lovu častíc.
„Niektoré sa podarilo uloviť, v prípade iných častíc sa zdalo, že sú ulovené a neboli. Ale pri tomto love aspoň nik nezahynie ani netrpí,“ dodáva ešte so smiechom.
Objavy zatiaľ ničomu neslúžia
Rodák z Plzne od dvanástich rokov vyrastal v Brusnici na severovýchode Slovenska.
Už ako chlapca ho zaujala nielen fyzika, ale aj chémia a matematika.
Hltal časopisy Veda a technika mládeži a nebolo pochýb, kam ho cesta zavedie po strednej škole.
Vyštudoval odbor jadrovej fyziky Prírodovedeckej fakulty na UPJŠ v Košiciach.
A prečo práve fyzika? „Zaujímavé je na nej to, že sa tam hľadajú nové veci, niečo, čo je fundamentálne, ale zatiaľ totálne nepraktické. Každý sa ma pýta, na čo slúži napríklad objav top kvarku alebo Higgsovej častice. No neslúži ničomu, akurát sme niečo pochopili, rozšírili sme naše chápanie. Možno bude slúžiť o sto rokov, možno nikdy. Kedysi sa zdalo, že ani elektromagnetické vlny nebudú ničomu slúžiť, že je to len nejaká rarita. Keď sa pýtali významných fyzikov, na čo to bude dobré, povedali – na nič. Dnes si bez nich už nevieme nič predstaviť,“ vysvetľuje.
Prvé zahraničné skúsenosti
Keď pracoval v Ústave experimentálnej fyziky SAV, na základe spolupráce so Spojeným ústavom jadrového výskumu v Dubne pri Moskve sa tam dostal pracovať aj Jaroslav.
V 70. rokoch to bola pre jadrových fyzikov takmer jediná reálna možnosť niekam ísť a niečo sa naučiť.
V Dubne strávil aj s rodinou štyri roky. Pracoval na dvoch experimentoch.
V druhej polovici 80. rokov nastalo vo vzťahoch medzi krajinami na opačných póloch železnej opony uvoľnenie a rovnako aj vo svete vedy.
A tak sa mohol dostať do Hamburgu, kde sa pripravoval veľký medzinárodný projekt. „
Mal som šťastie, práve bola oponentúra dvoch nových experimentov na úplne novom zariadení, čo ma fascinovalo. Bol to unikátny experiment, išlo o zrážky elektrónov s protónmi. Oboje sa zrýchlili a sledovali sme, čo spôsobia ich zrážky. Nič podobné predtým neexistovalo,“ vysvetľuje pán Jaroslav.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
