VÝCHOD. „Vojska Sovětského svazu, Polské lidové republiky, Německé demokratické republiky, Maďarské lidové republiky a Bulharské lidové republiky překročila státní hranice...“
Fotil okupáciu v Košiciach, snajper ho zasiahol do hlavy, ostal ochrnutý Čítajte Týmto oznamom pred 50 rokmi 21. augusta o 1.55 hod. ráno oznámil hlásateľ obyvateľom Československa, že na ich územie vpadli vojská Varšavskej zmluvy.
V tom čase už bol obsadený celý východoslovenský región.
Štátna bezpečnosť (ŠtB) po vstupe vojsk podrobne monitorovala situáciu na celom slovenskom území.
Aj o tom, čo sa dialo na východnom Slovensku, spísala záznamy.
Na svojej internetovej stránke má tieto záznamy zverejnené Ústav pamäti národa v historickom dokumente pod názvom Správa o situácii vo Východoslovenskom kraji 21. augusta 1968.
Hákové kríže a nadávky
Píše sa v nej, že pri prechode sovietskych a bulharských vojsk okolo deviatej ráno sa na Námestí osloboditeľov v Košiciach zhromaždilo niekoľko stoviek prevažne mladých ľudí.
„Kolóny prechádzajúcich vojsk boli zastavené a z davu boli do nich hádzané kamene, tehly a iné predmety. Mnoho áut bolo poškodených. Z niektorých áut boli vystrelené výstražné salvy. Z davu zaznievali rôzne urážlivé výkriky a na autá boli maľované hákové kríže,“ uvádza sa v jednej zo správ.
O niekoľko hodín neskôr, približne o druhej popoludní na Leninovej ulici (dnešná Hlavná) v Košiciach manifestovalo asi 200 mladých ľudí.
V dokumente sa spomína, že vykrikovali rôzne heslá ako „Pusťte nám CÍSAŘA, sme za DUBČEKA a SVOBODU, choďte domov...“
Vraj chuligáni z ulice
Oficiálna písomnosť ďalej opisuje, že manifestanti na Námestí osloboditeľov zastavili električku a znemožnili tak prechod vojenskej kolóny.
Ďalší záznam zase označil mladých protestujúcich za chuligánov.
August ´68: Chuligáni prišli darovať krv a peniaze odmietli Čítajte „Začali hádzať kamene do sovietskych áut, na základe čoho došlo aj k streľbe zo strany sovietskych vojakov a k poraneniu niekoľkých osôb.“
Záznamy však už nehovoria o tom, že zranením ľudí sa to neskončilo, niektorí protestujúci totiž v Košiciach prišli o život.
Sedem ľudí zomrelo pri streľbe na Námestí osloboditeľov, kde obyvatelia popoludní zastavili vojenskú kolónu a vojaci do nich pálili.
Nemali náladu na prácu
Nesúhlas s inváziou prejavili aj ľudia pracujúci v najväčšej fabrike – Východoslovenských železiarňach.
Pracovníci dodávateľských organizácií Hutných montáží a Hutných stavieb „opustili pracovisko s tým, že nemajú náladu pracovať“.
Robiť nechceli ani zamestnanci VSS, podľa hlásenia ŠtB sa začali okolo ôsmej hodiny ráno rozchádzať.
„Neuposlúchli ani výzvu riaditeľa a zdôvodňovali to tým, že v danej situácii nemôžu pracovať a zameškanú zmenu odpracujú inokedy. Pritom žiadali zbrane, že sú ochotní bojovať.“
Paralyzovaná železnica
V Prešove nebolo možné cestovať vlakom. Železničnú stanicu totiž obsadili sovietske jednotky.
Ráno už na uliciach stáli tanky. Odpor Košičanov proti okupácii bol intenzívny Čítajte Obmedzené boli tiež v celom Východoslovenskom kraji železničné spoje do Poľska, Maďarska či Sovietskeho zväzu.
Tieto štáty uzavreli hranice a nepúšťali cez ne ani vízových cudzincov.
ŠtB sledovala nálady u zamestnancov v železničnej doprave. Pracovníci Československých dráh podľa záznamov odsudzovali vniknutie spojeneckých vojsk.
„Sú rôzne výzvy na verejných miestach na podporu našich politických a štátnych predstaviteľov a za rýchly odchod spojeneckých vojsk.“
Maďari chceli domov
Po tom, ako bol uzatvorený hraničný priechod v Milhosti, sa na hraniciach s Maďarskom zaplnili cesty autami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
