KOŠICE. Medzi rečníkmi, ktorí sa počas utorkového odhalenia košického pamätníka Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej postavili pred zhromaždenie, bol aj básnik Tomáš Straka.
Jeho dielo, ktoré vzniklo ako reakcia na tragédiu ale aj udalosti po nej, vzbudilo veľké emócie.
Slzám sa neubránili ani obe mamy zavraždeného páru.
Rodák z Košíc na margo vzniku svojho diela povedal: „Báseň som akoby nenapísal ja, ale sa jednoducho stala.“
Chcel zachytiť emócie vyvolané tragédiou
Košičania si uctili Kuciaka a Kušnírovú Čítajte Udalosti vnímal Straka pred polrokom veľmi intenzívne, pričom silné pocity v ňom pretrvávajú dodnes.
„Tie som v tejto básni chcel zachytiť. Verím, že sa to podarilo. Aj keď žijem už nejaký čas v Prahe, tragédia a neskoršie udalosti vo mne vyvolali obrovské emócie. Každý deň som volal otcovi do Košíc, aby mi opísal, čo sa tam deje. Pred písaním básne som vzal do ruky telefón, že idem písať SMS-ku a zrazu to tieklo prúdom. Mal som potrebu hovoriť pravdu, ktorá nie je ničím brzdená a o tom by malo umenie byť.“
Doplnil, že jeho cieľom má byť aj inšpirácia pre ostatných, aby sa nebáli hovoriť o tom, čo sa okolo nich deje.
Umenie nemá byť estrádou
Upozornil, že Slovensko už zažilo podobné tragédie.
„Prípady Michala Levčíka, Tupého, Remiáša nezmenili skoro nič. Báseň teda odráža aj neskutočný strach, že sa história môže zopakovať a všetko ostane po starom. Jediná vec, ktorá nám potom ostáva je vzdor a viera, že aj náš hlas má silu. Som rád, že za posledný polrok sa aspoň nejako veci na Slovensku pohli,“ uviedol autor.
Ten si myslí, že na Slovensku je umenie vnímané iba ako estrádna záležitosť.
„Robiť umenie iba preto, aby vám niekto zatlieskal je hlúpe. Poézia nie je iba o tom, čo človek chce počuť, ale aj o tom, čo je potrebné povedať. Preto by malo byť cieľom umenia otvárať veci, ktoré sú zdanlivo zatvorené a ísť aj cez hranicu,“ uzavrel.
Ján a Martina
Vieš, čo zmení táto báseň? Nič.
Guľka je silnejšia než pero, lož je stará pravda a najmocnejším nástrojom majstrov vojny ostáva ľahostajnosť.
Vieš, čo zmení táto báseň? Absolútne nič.
Pôjdeme do práce, domov za deťmi, na cintorín, na pole plieť pre pánov, pôjdeme do obchodu, do školy, do krčmy, k voľbám...
A vieš, čo zmení táto báseň; nič. Mladá nevesta, biela čerešňa, dostala závoj krvou a olovom, snáď aby sa jej lepšie premýšľalo.
Ženíchovi bolo odstránením srdca zabránené povedať akékoľvek ďalšie áno; dosť bolo citu, dosť bolo vzdoru…
Hlavu a hruď je treba zakázať.
A vieš, čo zmení táto báseň? Nič.
Protestné pochody, zapálené sviečky, stečené slzy, protestné pochody, zapálené sviečky a slzy. Protestné pochody, zapálené sviečky, stečené slzy.
To všetko sme už mali za Palacha, Zajíca, Remiáša, Tupého…
Čo zmenili päste a nohy a slzy a ústa našich básní, našich činov naproti smrti? Nič… Sme príliš na východ.
Zničené Kosovo príliš na východ, to prejde...
Bomby v Sýrii príliš na východ, to prejde. Ukrižovaná Ukrajina príliš na východ, to prejde. Nacisti v Poľsku príliš na východ, to prejde.
Maďari a Česi v zásnubách s Čínou príliš na východ, to prejde... Guľky pre milencov - good bye blue sky - sme stále príliš východne?
My, mladší bratia smejúcich sa beštií? Detské izby nám osvetľovali ohňostroje vybuchnutých áut.
Tu, v čiernej diere Európy, sú skutočne videohry, porno, automobilky a česká verzia netflixu to jediné, čo nás spája s demokraciou?
Nikdy sme nemali svojich koloniálnych negrov a Alžírcov, indiánov a ostrovanov, aby sme mali koho požierať vo vlastnej chamtivosti, a tak musíme kopať sami do seba.
A viete, čo zmení táto báseň? Nič.
Získať v 5-miliónovom mravenisku monopol sa dá lusknutím prsta…
Spomienky na detstvo lemované šialeným šepotom, čo medzi zuby cedí dve slová: mafiánsky štát…
Buď ticho a šúchaj nohami, aby na teba mohla byť mamička hrdá…
Nikoho nezaujímajú tvoje slzy a viete, čo zmení táto báseň? Nič.
Ak budeš skutočne potichu, započuješ ako rastú hranice.
Tí z nás, ktorí veria v akúsi ideu slobody nakoniec utečú…
Inam - preč, tak, ako to bolo vždy. Preč od eštebákov vedúcich štáty, preč od ruského vplyvu, preč od každodennej nemožnosti ničoho. Západné noviny prinesú pobúrené vyhlásenia na adresu pekla skutočnosti v nezrozumiteľnom jazyku.
A my si pomaly utkáme novú oponu zo smrti, strachu, zastrašovania a násilia…
A ja sa bojím, že táto báseň na tom nezmení vôbec nič.
Tomáš Straka
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
