Onedlho, 11. novembra, si pripomenieme sté výročie ukončenia prvej svetovej vojny. Na Slovensku boje zasiahli len severovýchodný región, dodnes tam však možno nájsť miesta, ktoré ich pripomínajú. Preto sme sa vydali po stopách prvej svetovej vojny. O tom, ako zasiahla náš región, nám viac porozprával Mgr. Maroš Melichárek, PhD., z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Po prvej svetovej vojne sa toho pre Slovákov veľa zmenilo. Aké však boli naše životné pomery pred ňou?
– Oblasť východného Slovenska patrila k zaostalejším častiam Habsburskej monarchie, a teda pomery pre bežného obyvateľa neboli jednoduché. Priemyselná revolúcia sa výraznejšie začala v Uhorsku uplatňovať až v 60. a 70. rokoch 19. storočia, k tomu budovanie manufaktúr hlavne na západe a strede Slovenska prehlbovalo ekonomické rozdiely medzi východom a západom. Tak došlo k istej stagnácii predtým významných východoslovenských kultúrnych a hospodárskych centier ako Košice, Prešov, Bardejov a Sabinov.
Aj územné členenie našej krajiny bolo vtedy celkom iné, ako ho poznáme teraz. Môžete nám priblížiť, čo vlastne bol náš región?
– Územie súčasného východného Slovenska spadalo podľa župného rozdelenia, ktoré bolo v platnosti v rokoch 1867 až 1918 do žúp Abovsko-turnianskej, administratívnym centrom boli Košice, Spišskej s centrom v Levoči, Šarišskej, kde bol centrom Prešov, Zemplínskej, centrum Sátoraljaújhely, Gemersko-malohontskej, s Rimavskou Sobotou a Užskej, kde bol administratívnym centrom Užhorod.
Po vypuknutí vojny museli Slováci narukovať za cisára a Rakúsko-Uhorsko. Ako to bolo so zapájaním našinca do bojov?
– Od začiatku rozpútania vojny bola vyhlásená mobilizácia, teda bojaschopní muži v určitom veku museli narukovať a boli poslaní buď na srbský, teda balkánsky front, alebo na východný, teda haličský. Rukovali samozrejme aj muži z východného Slovenska. Došlo teda k úbytku obyvateľstva v mestách a obciach na východnom Slovensku, ďalšie straty potom súviseli už priamo s frontovými bojmi. Zložky branných síl monarchie boli od roku 1868 doplňované na základe všeobecnej brannej povinnosti. Táto sa vzťahovala na všetkých občanov Uhorska mužského pohlavia, uznaných za schopných vojenskej služby, a to od dovŕšenia 19. roku veku do 42. roku. V roku 1912 bola v rakúsko-uhorskej armáde vo všeobecnosti zavedená dvojročná základná služba, nevzťahovala sa však na všetky zbrane a druhy vojsk. V jazdectve a jazdnom delostrelectve, ako aj v určitých špeciálnych druhoch vojsk zostala trojročná základná služba a sedemročná služba v zálohe.
Existujú vôbec presné údaje, koľko Slovákov zahynulo v tejto vojne? A na ktorých frontoch to bolo?
– V období rokov 1914 až 1918 bolo z územia súčasnej Slovenskej republiky zmobilizovaných približne 400 000 vojakov, čo bola asi sedmina jeho vtedajšieho obyvateľstva. Z nich 69 000 padlo, zomrelo v dôsledku zranení, zahynulo v zajatí, alebo ostalo trvalo nezvestných, a vyše 61 000 bolo trvale zmrzačených.
Rozsah mobilizácie a počet strát na životoch počas prvej svetovej vojny trojnásobne až štvornásobne prevyšoval rovnaké ukazovatele za obdobie druhej svetovej vojny.
Celkové straty rakúsko-uhorskej, nemeckej a ruskej armády na východnom Slovensku v rokoch 1914 až 1915 sú medzi 35 000 a 50 000 mŕtvych. Slováci tvorili asi 4 percentá mužstva rakúsko-uhorských vojsk. Najviac slúžili u delostrelcov, najmenej u jazdy a u námorníctva.
Ktoré miesta, mestá a dediny na území východného Slovenska boli vojnou najviac poznačené?
– Je potrebné si uvedomiť, že vojna zasiahla priamo územie Slovenska v obmedzenej miere a relatívne na krátky čas. Išlo o severovýchodné oblasti Slovenska, ktoré predstavovali pohraničné pásmo vtedajšieho Uhorska.
Pripomína to i kniha Jaroslava Haška Osudy dobrého vojaka Švejka. Malé železničné stanice na východe Slovenska sa razom stali prekladiskom pre desaťtisíce vojakov. Tento veľký nápor ešte vzrástol po porážke v haličskej bitke neočakávane veľkým odsunom ranených, až 22 000 denne, čo spôsobovalo upchatie železničných tratí a znemožňovalo prísun čerstvých záloh.
Už od začiatku októbra obce pod Karpatmi na východnom Slovensku mali skôr vzhľad vojenského tábora. Vojská ustupujúce z Haliče, zasiahnuté epidémiami dyzentérie a cholery, rozosievali medzi obyvateľstvom choroby. V Karpatoch prebiehali boje počas celej zimy 1914 až do mája 1915. Vtedy prenikli ruské vojská na územie Slovenska – boli to jediné boje prvej svetovej vojny na území Slovenska. Ruské vojská obsadili východoslovenské mestá Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Snina a Humenné.
Prvýkrát v septembri 1914 sa kozáci Brusilova dostali k až k Humennému. V novembri prebiehali boje o Dukliansky priesmyk. V okresoch Humenné a Snina prebiehali ťažké boje o obce Výrava, Svetlice, Oľka, Repejov, Varechovce, Dara. Dôležité je spomenúť tzv. veľkonočnú bitku v Karpatoch v marci a apríli 1915, kde Rusi sústredili všetky rezervy na prelomenie frontu a vpadnutie hlbšie dovnútra monarchie, rakúsko-uhorská a nemecká armáda za cenu obrovských obetí front ubránili a Rusom sa prienik nepodaril.
Zachovali sa aj nezvyčajné príbehy Slovákov z týchto vojnových čias?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
