KOŠICE. Po takmer dvoch desaťročiach sa na javisko Štátneho divadla Košice vracia jedna z najhrávanejších svetových operiet, Netopier kráľa viedenských valčíkov Johanna Straussa ml.
Je prvou premiérou divadla v novej sezóne, operetným debutom režiséra Michala Spišáka a dirigenta Roberta Jindru a prvou veľkou spoluprácou s košickým divadlom aj pre známych protagonistov seriálu Mafstory Petra Batthyanyho a Martina Vaneka.
Opereta Netopier mala zaujímavý osud. Vychádza z komédie nemeckého dramatika Rodericha Benedixa Väzenie.
Túto komédiu prepracovali Offenbachovi libretisti Meilhac a Ludovic Halévy a s veľkým úspechom uviedli pod názvom Réveillon ako komédiu (bez hudobného sprievodu) v divadle Théâtre du Paris Royal v Paríži v roku 1872.
Hru sa rozhodol kúpiť riaditeľ v Theater an der Wien Maximilian Steiner, ale považoval ju za príliš parížsku a úplne nevhodnú pre rakúske publikum.
Po presunoch medzi viedenskými divadlami napokon ich riaditelia súhlasili s úplným prepracovaním textu Richardom Genéem, ktorý ho posunul na zhudobnenie Johannovi Straussovi ml. a z Netopiera sa napokon stalo jedno z jeho najúspešnejších diel.
Najkrajšia morská choroba
Hoci Strauss dlho písaniu operety odolával a k zhudobneniu libreta ho presvedčila až jeho manželka, za šesť týždňov práce a následných dvoch mesiacov inštrumentácie sa zrodila opereta operiet.
Istý kritik píšuci pre viedenské noviny Morgenpost po svetovej premiére v roku 1874 napísal: „V lóži divadla Theater an der Wien môže človek dostať najkrajšiu morskú chorobu, tak sa to v prízemí vlní pri očarujúcich tónoch, ktoré z orchestra vyludzuje taktovka Johanna Straussa. Všetko tu švitorí, hudie, spieva a trilkuje ako uprostred jari.“
Také malé „dobrodružstvo“
Podľa riaditeľa košickej opery Karola Kevického Netopier predstavuje ťažkú skúšku operného ansámblu.
„Nielen po interpretačnej, ale i hereckej stránke. Dobre zvládnutá inscenácia je hereckým koncertom korunovaným nádhernými melódiami,“ hovorí Kevický.
Pre českého dirigenta Roberta Jindru bolo hudobné naštudovanie Netopiera takým malým „dobrodružstvom“.
„Mal som k operete, ako napokon rad iných dirigentov, nedôveru a vôbec som ju spočiatku nerešpektoval. Keď som ale neskôr prvýkrát počul Lehárovu Zem úsmevov, bol som absolútne fascinovaný. Zrazu sa mi operetný svet úplne otvoril a ja som tento žáner začal vnímať ako plnohodnotný a pre dirigenta do istej miery aj 'dobrodružný'. Postupne som odhalil krásu, eleganciu i majstrovskú inštrumentáciu operetných partitúr. Mnoho ľudí si myslí, že opereta je pomerne jednoduchý žáner, nie je to však pravda,“ priznáva Jindra, pre ktorého je Straussova opereta po Jej pastorkyni Leoša Janáčka a Vílach Richarda Wagnera tretím dielom naštudovaným s košickou operou.
Opereta je skvelý žáner
Debutom vo svete operety je košický Netopier aj pre slovenského režiséra Michala Spišáka, ktorého Košičania poznajú ako režiséra úspešných činoherných inscenácií Tom, Dick a Harry, Voľnomyšlienkar a Remeselníci.
Spišák pred dvoma rokmi vstúpil prvýkrát do sveta opery pri inscenácii „mozartovských“ dvojičiek Mozart a Salieri a Bohom milovaný.
Aj on sa priznal, že réžia operety bola preňho veľkým zážitkom a dobrodružstvom.
„Je to pre mňa opäť novoobjavený svet. Opereta je skvelý žáner. Cítil som sa ako veľké dieťa, ktoré to počúva, ale samozrejme som sa snažil do toho tlmočiť svoj režisérsky názor v spolupráci s choreografom a výtvarníkom. Divadlo je len jedno a platia v ňom isté zákonitosti. A tie operetné teraz objavujem. Svet operety musí byť predovšetkým zábavný, radostný a veselý,“ myslí si Spišák.
Viac ako sto rokov trvajúci celosvetový úspech Netopiera tkvie podľa neho v genialite hudobného skladateľa.
„Melódie, ktoré tu zaznievajú, sú jedna krajšia ako druhá. A nie je to tak, že je len jedna melódia, ktorá vystupuje do popredia. Ale v Netopierovi je ich päť, šesť, desať a už len započúvať sa do nich je obrovský zážitok. A ďalšou výnimočnou stránkou je veľmi vtipné libreto, v ktorom sú situácie a pocity vychádzajúce z reálneho života, pocity, ktoré prežívajú všetky generácie,“ hovorí Spišák.
Froschovia sú „požičaní“ z Mafstory
V Straussovom Netopierovi je jediná klasicky činoherná postava, ľudový zabávač Frosch, ktorý na scénu prichádza v treťom dejstve.
V košickom Netopierovi sa o túto postavu delia dve tváre známe z televíznej obrazovky, predovšetkým zo seriálu Mafstory – Peter Batthyany a Martin Vanek.
„Bola to pre mňa výzva, ale veľmi príjemná. Dúfam, že to takto budú vnímať aj diváci, ktorým odporúčam prísť si pozrieť toto predstavenie. Nielen kvôli skvelej hudbe,“ pozýva do divadla „Banán“ Peter Batthyany.
Nový košický Netopier bude iný aj po vizuálnej stránke. Autor scény a a kostýmov posunul dej do obdobia tridsiatych rokov minulého storočia, keď svet ovládal štýl art deco.
A tak sa môžu diváci tešiť na netradičné kostýmy a mnohé prekvapenia.
Tie budú nielen vo výprave, ale aj v samotnom hudobnom naštudovaní.
Zaujímavé je aj sólistické obsadenie.
V titulnej postave Gabriela von Eisensteina sa predstavia domáci Jaroslav Dvorský a hosťujúci maďarský sólista Zsolt Vadász, v postave Rosalindy uvidia diváci Helenu Becse Szabó a Tatianu Paľovčíkovú, ich slúžku Adelu vtipne stvárnia Mariana Hochelová a Michaela Várady.
Dr. Falkeho si zahrajú domáci sólisti Marián Lukáč a Marek Gurbaľ, v úlohe princa Orlofskeho sa budú striedať Myroslava Havryliuk a Viera Kállayová a v postave Alfréda sólisti Anton Baculík a Maksym Kutsenko.
V ďalších úlohách sa predstavia Martin Kovács a Juraj Peter v postave Franka, Václav Morys a Peter Svetlík v role Dr. Blinda, Aneta Hollá a Eva Nováková v postave Adelinej sestry a sluhu princa Orlofského si zahrá Peter Raši.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
