Eugen Magda pokrstil už šestnástu knihu, plánuje ďalšie

KOŠICE. Mimoriadne skromný a neskutočne rozhľadený.

Taký bol známy športový novinár a publicista Eugen Magda počas celého svojho života a taký je aj dnes.

Hoci na budúci rok oslávi – ak, samozrejme, pánboh dá – okrúhlu osemdesiatku, nudiť sa veru nenudí.

Práve naopak, jeho pracovné i životné nasadenie by mu mohli závidieť mnohí mladí.

Bezpochyby jedna z najväčších novinárskych postáv, aká kedy písala pre Korzár, pokrstila v sobotu v Čermeli už svoju 16. knižnú publikáciu.

Stalo sa tak pred začiatkom stretnutia III. ligy Východ FC Košice – Plavnica.

Počúvať jeho rozprávanie na akúkoľvek tému je jednoducho pastva pre uši.

Presvedčili sme sa o tom aj pri tomto rozhovore.

Ako sa aktuálne máte? Zdá sa, že od futbalu si stále nemienite oddýchnuť...

„Šport a zvlášť futbal ma jednoducho chytili. Venujem sa mu celý život a možno sa mi darilo viac, než som predpokladal. Mám radosť z toho, čo sa mi doteraz podarilo spraviť a hoci som mal nejaké zdravotné problémy, aj myšlienky, že prečo by som sa mal rozlúčiť s takým odvetvím ako je futbal, mi akoby dodali silu a energiu.“

Čo vás zamestnáva v týchto dňoch?

„Okrem čerstvej knihy vyjde koncom októbra pamätnica Slovenského futbalového zväzu k jeho osemdesiatinám, kde som autorom najkľúčovejších kapitol. Pripravil som mená funkcionárov, ktorí za tých osem dekád pre náš futbal niečo urobili a zachytil som niektoré hluchšie obdobia, napríklad košické po druhej svetovej vojne, keď sa tu usadili repatrianti. Sú tam riadky, o ktorých nevedia ani pamätníci tých dôb. Už pri písaní storočnice košického futbalu mi vraveli, že zbytočne naháňam niektoré veci a že moje úsilie vyjde nazmar. Netreba však vopred skladať zbrane. Nakoniec sa mi podarilo zistiť viac, ako som očakával.“

Vráťme sa k vášmu čerstvo pokrstenému dielu Krížom-krážom za európskym futbalom. Sú v nej reportáže o svetových i československých esách, na čele s Pelém, Puskásom, Eusébiom, Popluhárom, Adamcom, Pavlovičom i ďalšími. Čitateľ sa dozvie mnoho neoceniteľných faktov a zaujímavosti. Aký máte z nej pocit?

„Len dobrý. Ak sa človeku podarí napísať šestnásť kníh, tak si povie, že to, čo robil, nebolo nadarmo. A zároveň že to bude znamenať pôžitok pre fanúšikov a futbalových odborníkov. Priestor som venoval všetkým, ktorí zveľaďovali slovenský futbal. To znamená aj rozhodcom, seniorským i mládežníckym trénerom a dokonca i novinárom, ktorých si dovtedy nikto nevšímal.“

Ako dlho sa rodila táto kniha?

„Nie dlho. Samotná tvorba vrátane tlače mi trvala jeden rok. Návrh obalu a poslednú stranu mi pritom nenavrhoval nikto, je to vyslovene moja robota. Aj jazykovú úpravu a korektúru som si robil sám.“