Štefko: Iste sa nájde Košičan, ktorý ma prekoná. Možno je teraz škôlkar

Róbert Štefko ako víťaz MMM 3. októbra 1999.
Róbert Štefko ako víťaz MMM 3. októbra 1999. (Autor: tasr)
Vladimír Mezencev|10. okt 2018 o 00:00

Ako dieťa ho šport nelákal. Hral v dychovom orchestri.

Róbert Štefko: fotogaléria

9.10.2018

KOŠICE. Hosťom 95. ročníka Medzinárodného maratónu mieru bol aj Róbert Štefko.

Uchmatnúť si ho na rozhovor počas jeho trojdňového pobytu v rodnom meste nebolo vôbec ľahké. Bolo fascinujúce pozorovať, koľko má v Košiciach a na východnom Slovensku stále obdivovateľov a priaznivcov a to i napriek tomu, že už dlhé roky žije v Českej republike. „Ešteže mu neopuchla ruka z toho podpisovania,“ konštatovala ľútostivo staršia pani počas autogramiády, na ktorej sa zúčastnil spoločne so zlatým olympionikom Matejom Tóthom a africkými bežcami.

Narodili ste sa síce v Košiciach, ale tínedžerské roky ste prežili v Poprade. Pod Tatrami však vyrastajú najmä lyžiari a hokejisti, nie vytrvalci. Ste teda výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo?

„Rozhodne nie. V Poprade som žil od siedmich do sedemnástich a priznám sa, že v tom veku ma šport veľmi nelákal. Viac som sa venoval hudbe, konkrétne hraniu v dychovom orchestri, ale predsa som štartoval na rôznych bežeckých súťažiach, organizovaných predovšetkým pre učňovskú mládež. Niektoré sa mi aj podarilo vyhrať...“

Vážnejší záujem o šport ste prejavili až po návrate do rodných Košíc?

„Bolo to naozaj tak. Vrátil som sa späť ako 17-ročný a začal som študovať na Strednej priemyselnej škole strojárenskej. Zdalo sa, že zo mňa bude šprintér, aspoň tréner Ondrej Lopuchovský ho chcel zo mňa vychovať. Potom ma však zlákala skupina atlétov, ktorí sa chceli stať vytrvalcami. Myslím, že tréner Lopuchovský sa potom mal právo aj trochu hnevať, že sme ho opustili, ale stalo sa... Spolu s niekoľkými ďalšími sme prešli k trénerovi Martinovi Cibuľovi.“

Denne ste chodili do školy okolo sochy maratónca. Nesnívali ste o tom, že raz sa na jej podstavci medzi menami víťazov objaví aj vaše?

„Vôbec nie. Dlho som bol presvedčený, že zo mňa dobrý maratónec nikdy nebude, zdalo sa mi, že na vytrvalostné behy nemám predpoklady. Nakoniec, aj tréneri chceli zo mňa mať bežca na trate dlhé päť a desať kilometrov.“

Našťastie, všetko nakoniec bolo inak. Dnes už môžete aj radiť tým, ktorí sa chcú úspešne presadiť v maratóne. Zároveň mladým talentom, snívajúcim nadviazať na vaše úspechy. Čo by ste im povedali?

„Pokiaľ by chceli ísť mojou cestou, tak sa musia najskôr špecializovať na kratšie trate, teda na tri, päť, desať kilometrov dlhé a aj na polmaratón. Musí tu byť nejaká postupnosť. Majú samozrejme aj druhú možnosť, zamerať sa ihneď na maratón. Vtedy však musí byť predpoklad, že z talentu raz vyrastie bežec, ktorý dokáže maratónsku trať absolvovať za dve hodiny a desať minút. Iba v takomto prípade sa môže zaradiť do svetovej špičky.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Štefko: Iste sa nájde Košičan, ktorý ma prekoná. Možno je teraz škôlkar