KOŠICE. Tri roky Lena Jakubčáková fotila vo väzniciach na východnom Slovensku. Ďalšie dva roky strávila s dizajnérom nad podobou knihy.
Jej ocenená kniha vyzerá ako väzenský spis. Farba evokuje modré väzenské košele.
Je ručne opečiatkovaná, každý exemplár teda vyzerá inak.
Sled fotografií a ich rovnaká veľkosť má evokovať ťažobu a monotónnosť života v neslobode.
Pôsobia na Technickej univerzite
Aj týmto presvedčili dizajnér Samuel Čarnoký a fotografka Lena Jakubčáková medzinárodnú porotu a získali prvé miesto v Národnej cene za dizajn, v kategórii Profesionálny dizajn.
Obaja Košičania pôsobia na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach.
Kniha vyšla koncom roka 2016 v limitovanom počte.
„Každý sme mali nejaké návrhy, bol to veľmi dlhý proces. Keď to ešte nebolo podľa našich predstáv, nechali sme to pomaly dozrievať. Všetko chcelo čas, aby kniha mala odstup, je to niečo, čo ostane,“ hovorí Jakubčáková.
Za úspechom a pozitívnymi kritikami bola dlhá cesta.
„Samotný fotografický projekt prebiehal od roku 2007 do 2010, robila som to ako bakalársky projekt na Inštitúte tvorivej fotografie v Opave. Tému som si našla v prvom ročníku, môj otec tam v tom čase sprostredkoval rekvalifikačné kurzy a vďaka nemu som prvýkrát vstúpila do väznice ako pozorovateľ.“
Pomalý proces
Po prvej návšteve si uvedomila, že by sa do tohto prostredia rada pravidelne vracala.
„Chcela som tému pomaly rozvíjať. Nechcela som, aby to skončilo reportážou, skôr ma zaujímali portréty odsúdených, ich príbehy a osobnosti.“
Na povolenie fotiť v prešovskej a sabinovskej väznici musela mať súhlas Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave.
Čakala naň niekoľko mesiacov. Zvolila si dokumentárny prístup a uzavreté prostredie, kam sa môže vracať.
Postupne nadviazala kontakt a získala si dôveru odsúdených.
„Keď som už do väznice vstúpiť mohla, od každého väzňa som musela mať zvlášť podpísaný papier, bolo pritom veľmi náročné sústrediť sa na fotenie. Nie všetci súhlasili, no niekedy mi pomáhali dozorcovia aj väzni. Dôvera sa budovala postupne.“
Aspoň na chvíľu ľudia
Hovorí, že odmalička ju zaujímali ľudia na okraji spoločnosti.
„Zaujímalo ma, ako dostať do tej knihy a fotiek tých odsúdených tak, aby sme ich aspoň nachvíľku nevnímali ako trestancov. Zaujímalo ma stretnutie s nimi, na prvom mieste je ľudská stránka,“ vysvetľuje fotografka.
Ocenenie v kvantite prihlásených diel Jakubčákovú prekvapilo.
„Nikdy by mi nenapadlo, že vyhrá taká zdanlivo jednoduchá knižka. Fotografie tu nie sú na efekt usporiadané, sú tu jemné grafické zásahy, ktoré evokujú väzenskú zložku. Dali sme vyrobiť pečiatky, naozaj sa knihy pečiatkovali vo väznici, bolo to náročné zorganizovať.“
Do detailov
Farba plátna je veľmi podobná odtieňu väzenskej košele. Modrá farba je dominantná v celej knihe.
„Pôvodne som mala naivnú predstavu, že zoženiem staré väzenské košele a z nich si dám ušiť plátno na dosky. Chceli sme, aby to bolo za každú cenu autentické, no v tlačiarni povedali, že by to bolo priveľmi náročné,“ dodáva Jakubčáková.
Porota ocenila väzbu, písmo, kvalitu tlače aj finalizáciu so zapojením samotných odsúdených.
„Fotografie sú samy osebe silným zážitkom, no celkový dojem je výrazne zosilnený grafickou úpravou publikácie. Cítiť tu dlhodobé úsilie, ktoré dizajnér aj autorka venovali knihe, vďaka čomu sa im podarilo vyladiť aj tie najmenšie detaily,“ uvádza stanovisko poroty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
