Aké boli Košice počas vojny a čo sa v nich zmenilo potom, ako sa stali súčasťou prvej Československej republiky? Prečo domáci spievali českým vojakom provokatívne maďarské piesne a čo ťahalo Košičanov viac k Budapešti ako k Prahe či Bratislave? Pohľad na prvorepublikové Košice odkryl košický rodák, historik Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied ONDREJ FICERI PhD.
Je obdobie Košíc, keď vznikala prvá Československá republika a tiež obdobie prvej republiky v Košiciach dostatočne zmapované?
– Toto obdobie nie je dostatočne prebádané, ale to platí všeobecne pre celé dejiny Košíc. Na druhej strane nie je možné povedať, že by sme o tomto dôležitom prelome v dejinách mesta nevedeli nič. Totiž za prvej republiky štátne úrady vydali niekoľko komemoratívnych almanachov, v ktorých kľúčoví aktéri dostali priestor na zaspomínanie si na zložité „československé začiatky“ v Košiciach.
Po druhej svetovej vojne sa profesionálni historici venovali jednak otázkam ustanovovania československej suverenity v Košiciach prostredníctvom armády a štátneho aparátu, a jednak sociálnym nepokojom a socialistickému, respektíve komunistickému hnutiu, ktoré malo v Košiciach najsilnejšiu podporu z územia celého Slovenska.
Za poslednú dekádu vzniklo niekoľko dôležitých prác dotýkajúcich sa prevratu v Košiciach z pera budapeštianskych historikov Veroniky Szeghy-Gayer a Pála Koudelu, ktorí mapovali vplyv výmeny národných režimov na existenciu miestnych maďarských elít a meštianskej vrstvy, alebo práca Lászlóa Gergelyho o mestskej správe v Košiciach za prvej svetovej vojny.
Ale plastický obraz o tom, čo sa odohrávalo v Košiciach – ako sa vymieňali ľudia na radnici, aké represálie postihli košických Maďarov, ako sa menila jazyková prax obyvateľov, koľko ľudí mesto opustilo alebo sa prisťahovalo v dôsledku prevratu, o nedostatku tovarov a voľných bytov pre ubytovanie českých vojakov, úradníkov a učiteľov – o tom sa zatiaľ dočítate iba v archívoch a dobovej tlači.
Akú úlohu zohrali Košice v takom významnom historickom míľniku, akým bol vznik prvej Československej republiky?
– Košice už od svojho vzniku plnili úlohu metropolitného spádového mesta pre celý okolitý región, ktorý bol z väčšej časti slovenskojazyčný. Preto začlenenie Košíc do rámca územného rozsahu Československa deklaroval Tomáš Garigue Masaryk už v roku 1915 a aj v ďalších vojnových rokoch považovali zakladatelia štátu pripojenie mesta k novému štátu za samozrejmosť.
Úplne opačne vec vnímali vtedajší predstavitelia mesta, župy a budapeštianskej vlády a väčšina obyvateľov Košíc. Po ukončení prvej svetovej vojny 11. novembra 1918 bolo československé vojsko pripravené mesto dobyť aj silou, čo by prinieslo vysoký počet obetí. Našťastie to nebolo nutné, pretože sa predstavitelia mesta vzdali dobrovoľne.
To umožnilo československým jednotkám mesto obsadiť 29. decembra 1918, čo malo zásadný význam pre stabilizáciu československej štátnej moci vo východnej časti republiky, keďže v Košiciach sídlilo vojenské veliteľstvo (v dnešnej budove divízie na Námestí Maratónu mieru) s územnou pôsobnosťou nielen pre východné Slovensko, ale aj Podkarpatskú Rus.
Potvrdiť územnú držbu Košíc československým vojskom prišiel osobne minister pre správu Slovenska Vavro Šrobár, ktorý tu viedol rokovania s novovymenovanými východoslovenskými a podkarpatskoruskými županmi a starostami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
