KOŠICE. V utorok uplynie 40 rokov od okamihu, ktorý poznamenal životy mnohých košických rodín.
Bol práve pondelok, začiatok nového pracovného týždňa. Bežný ranný kolorit zrazu prerušila tragédia hrozných rozmerov.

Odvtedy sa 30. október 1978 označuje aj ako Čierny deň Košíc. Pod amfiteátrom sa o siedmej hodine a 20 minúte vykoľajili dva vozne električky číslo 6.
Havária si vyžiadala 9 životov. Najmladšia cestujúca mala 14 rokov, najstaršia 79. Štyria z nebohých nemali ešte osemnásť rokov...
Bolo to obyčajné, trochu sychravé ráno na konci októbra. Zastávky MHD boli plné ľudí.
Všetci sa chceli dostať do autobusov a električiek, aby sa včas dopravili za každodennými povinnosťami.
Blížili sa Dušičky, no nikto z tých ľudí, ktorí vyrážali za povinnosťami netušil, že tieto budú smutnejšie.
Kolos sa valil a ľudia strnuli strachom
Osudná súprava električiek mala v to ráno za sebou už niekoľko najazdených kilometrov.
Všetko fungovalo ako malo a nič nenasvedčovalo tomu, že tie zvyšné kilometre budú iné. Tragické. Naposledy prešla celou Terasou a zastala na križovatke pri terajšej univerzitnej nemocnici.
Oba vozne boli plné, odhadom sa v každom viezlo asi 100 ľudí. Klasickú vravu zrazu zmrazili nepríjemné pocity.
Ľudia totiž zaregistrovali, že pri schádzaní z kopca električka naberá rýchlosť, ktorá nebola obvyklá. Vo vagónoch sa rozhostilo až strašidelné ticho.
S odstupom rokov sa aj spomienky ľudí trochu rôznia. Niektorí tvrdia, že vodička električky zakričala, aby sa ľudia držali, lebo jej nefungujú brzdy.
Iní spomínajú, že žena, ktorá stroj šoférovala, nič nehovorila, robila totiž, čo mohla, aby rozbehnutú električku aspoň trochu pribrzdila. No márne.
Hrobové ticho vystriedal vystrašený krik.
Električka prefrčala okolo zastávky pri amfiteátri a v zákrute sa vykoľajila. Najskôr sa prevrátil prvý vagón, potom druhý a zastavil ich až strom pri trati.
To, čo sa zrazu zjavilo pred zrakmi ľudí, nemožno nazvať inak ako apokalypsou.
Prevrátené vagóny, všade plno skla, pokrčené plechy, pretrhnuté elektrické drôty, roztrúsené tašky a medzitým ľudské telá, krv, odtrhnuté končatiny, plač, krik, vystrašené mrmlanie, chaos, panika...
O pár minút sa Košicami nieslo húkanie množstva sanitiek, ktoré prichádzali na miesto.
„Nová“ nemocnica bola blízko, pomoc prišla na vtedajšiu dobu rýchlo. No pre niektorých bolo aj tak neskoro.
Lekár: Bol to masaker
Doktor Vojtech Blaško, ktorý bol v tom čase zástupcom primára na vtedajšom oddelení úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice na Rastislavovej ulici, koordinoval prijímanie pacientov, poskytovanie pomoci a ich presuny na operačné sály alebo iné oddelenia.
Do „starej nemocnice“ prijímali hlavne ťažšie stavy a viaceré lekárom navždy utkveli v pamäti.

V jednom z rozhovorov v minulosti porozprával o nádeji, ktorá trvala len krátko.
Tak ako u staršej ženy, ktorá pri havárii prišla o ruku. Po operácii to vyzeralo nádejne, potom však dostala prudkú infekciu a zakrátko zomrela.
Videl aj vodičku električky, ktorá po havárii žila ešte asi pol dňa, no na následky poúrazového šoku zomrela.
„Záchranári k nám omylom priviezli i troch mŕtvych. Medzi nimi aj 36-ročného muža, ktorému po zemi sa šmýkajúca električka oddelila hlavu od tela. Hoci som lekár zvyknutý na rôzne stavy, také niečo som nevidel. Niektorí cestujúci mali zlomené panvy a strašné to bolo aj s mladými dievčatami, ktorým, keď sme rozopli oblečenie, z rukávov vypadli rozdrvené ruky... Amputácie ľavých rúk, pretože pravými sa zväčša cestujúci držali, utrpelo tuším šesť ľudí. Pri amfiteátri bol masaker, na ktorý sa ani po rokoch nedá zabudnúť..." hovoril MUDr. Blaško.
Nekonečne dlhé sekundy
„V takej chvíli si človek pomyslí na svojich najbližších a chce ich mať pri sebe. A tie sekundy sa zdajú byť nekonečne dlhé,“ porozprávala v relácii Najväčšie tragédie Slovenska Eva Motýľová, ktorá sa ako študentka umeleckej priemyslovky viezla v električke smrti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári