KOŠICE. Kolónia pre železničiarov. Aj takto sa v 20. rokoch 20. storočia nazývala časť Košíc na severe mesta pozostávajúca z dvoch obdĺžnikových objektov.
Išlo o ulice aj dnes známe ako Jarná, Letná, Zimná a Jesenná, kde bývali zamestnanci železníc, od členov technickej či železničnej prevádzky a údržby, po úradníctvo.
Oblasť s ulicami pomenovanými podľa ročných období je dodnes známa aj ako Malá Praha.
Túto prezývku dostala, pretože sa tam po roku 1920 sťahovali českí úradníci.
Väčšinou vraj bývali na Letnej ulici a otvorila sa tam pre nich „česká hospoda“ či „kufr“ s čapovaným „plzeňským“.
Kniha opisuje dobové reálie
Ako sa v období 1. Československej republiky v Košiciach žilo a aká bola atmosféra mesta, priblížil Zoltán G. Meško, uznávaný lekár, špecialista na detskú kardiológiu, vo svojej pozoruhodnej knihe „Po stopách časov zašlých... dávno minulých“.
Meškova rodina sa na Jarnú ulicu prisťahovala v roku 1926.
Stará lipa v košickej lokalite Malá Praha pripomína prvú ČSR Čítajte Jeho otec bol totiž jedným z tých, ktorí pracovali na vybudovaní železničnej trate Margecany – Červená Skala, ktorá spájala Brezno, Zvolen a celé stredné Slovensko s hlavnou tepnou.
„Bývali sme na prvom poschodí v trojizbovom byte s priestrannou ´verandou´ (predsieňou) a kuchyňou, pri ktorej bola kúpeľňa a takzvaná „slúžkovská“ izba. Mali sme aj malý balkón do dvora. Byt mal tri priestranné izby: spálňu, jedáleň či obývačku, takzvanú dennú izbu,“ opísal Meško v knihe.
Dvor bol miestom spoločenských stretnutí
V suteréne bytovky býval domovník s rodinou. Každý byt mal vlastnú pivnicu, v ktorej sa cez vonkajšie okno na zimu uskladňovalo uhlie.
„V suteréne bola aj veľká práčovňa s dvomi veľkými cementovými kaďami na namáčanie bielej bielizne aj korytá a v strede bola vymurovaná pec s veľkým kotlom na vyváranie bielizne a kaďa na pláchanie.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
