KOŠICE. Priam symbolicky, deň pred komunálnymi voľbami, uvádza Štátne divadlo Košice premiéru hry Ladislava Stroupežnického NAŠI furianti.
Česká klasická veselohra sa na košické javisko vracia po 36 rokoch.
V inscenácii bude účinkovať takmer celý činoherný súbor, vyše tridsať hercov, ktorí rozohrajú aj po 131 rokoch od premiéry stále aktuálny príbeh zo života jednej idylickej dediny, do pokojného života ktorej zasiahnu obecné voľby na nočného hlásnika a spustia celú spleť neočakávaných udalostí.
Je jasné, že až doteraz máme furiantov stále medzi nami a s nimi aj ich hádky, prekáračky, škriepky, ale aj lásky, hody a zábavy.
Nová činoherná inscenácia je ďalším príspevkom divadelníkov k oslavám 100. výročia vzniku Československa.
„Hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že táto inscenácia nesiaha do historických súvislostí, pre mňa je veľmi blízka k atmosfére, v ktorej prežívame túto československú vzájomnosť. Hoci je zo života českej dediny, má veľmi veľa blízkeho k slovenskej dedine. A v našej inscenácii zaznie aj slovenčine veľmi blízka čeština vďaka hercovi Aloisovi Švehlíkovi, ktorý nahral pôvodné scénické poznámky autora,“ hovorí riaditeľ činohry Milan Antol.
Aj na Slovensku máme tých „našich“
Podľa Antola nesie v sebe Stroupežnického hra tému, ktorá je veľmi aktuálna, nielen v predvečer komunálnych volieb.
Ako dopĺňa režisér Ľubomír Vajdička, hneď na začiatku upozornil, že jeho inscenácia nebude žiadnou oslavou.
„Snažili sme sa o prenikavejší pohľad na Stroupežnického text, ku ktorému sa v minulosti, najmä v Čechách, inscenátori stavali skôr zhovievavo. Pohľad na dedinu bude trochu iný. Aj zdôraznením slova NAŠI v názve som chcel poukázať predovšetkým na to, že aj my na Slovensku máme tých „našich“,“ vraví Vajdička.
Dramaturg Miro Dacho je v súvislosti s novou inscenáciou zvedavý najmä na divácke reakcie.
„Uvidíme, čo bude pre diváka úsmevné a pri čom mu naopak ten úsmev stŕpne. Stroupežnický bol naozaj vynikajúci pozorovateľ, čo sa naplno prejavilo v tom, ako vytvoril jednotlivé postavy. Hoci sú jeho postavy inšpirované jeho rodnou obcou na juhu Čiech a v úplne iných súvislostiach ako poznáme dnes, sú veľmi podobné tým súčasným,“ myslí si Dacho.
Zloduch bez úsmevu
Stanislav Pitoňák, ktorý sa predstaví v titulnej postave Jakuba Bušeka, si pochvaľuje atmosféru, v ktorej sa inscenácia rodila.
„Zažili sme veľmi vtipné skúšobné obdobie vďaka režisérovi, ktorý má veľký zmysel pre humor a iróniu. Pretože rozmýšľať o zlých ľuďoch býva najväčšia sranda. Celá dedina v Stroupežnického hre je plná naozaj dosť krivých ľudí a ten, kto je tam pozitívny, je nebezpečný. Hovorí sa o nadčasovosti, ale je to skôr o tom, že ak autor trafí vzťahy naozaj presne, len prinesie ďalší dôkaz o tom, že sa ľudia nemenia. Preto to takto fungovalo v minulosti, funguje to teraz a bude fungovať aj o sto alebo dvesto rokov, ak si dovtedy našu Zem sami nezničíme,“ konštatoval populárny košický herec.
Podľa vlastných slov hrá tentoraz takého zloducha, že mu režisér ani na okamih nedovolil mať na javisku náznak pozitívnosti vo výraze či úsmeve.
Plejáda hercov
V predstavení si spolu zahrá viac ako tridsať hercov, takmer celý činoherný súbor, ale aj hostia.
Manželov Dubských hrajú Ivan Krúpa a Dana Košická, manželov Buškových už spomínaný Stano Pitoňák a Katarína Horňáková, mladý pár, ktorého láska vyvolá zaujímavé dianie pred obecnými voľbami stvárnia Lívia Michalčík Dujavová a Tomáš Diro v alternácii s hosťujúcim Marekom Luptákom.
V ďalších postavách diváci uvidia Beátu Drotárovú, Petra Čižmára, Róberta Šudíka, Petra Cibulu, Michala Soltésza, Františka Baloga, Adrianu Krúpovú, Tatianu Polákovú, Milana Antola, Juraja Zetyáka, Henrietu Kecerovú, Andreja Palka, ale aj hosťujúcich Ľuba Záhona, Jozefa Úradníka a Soňu Petrillovú.
„Plejádu košických hercov doplní člen Činohry Národného divadla v Prahe Alois Švehlík, (ktorého hlas bude divák počuť z audiozáznamu) ako interpret scénických poznámok v pôvodnom znení tak, ako ich autor v sedemdesiatych rokoch 19. storočia napísal. Inscenáciu obohatí aj skupina muzikantov hrajúcich pôvodné piesne z pera autora hudby Róberta Mankoveckého, ktorý je aj autorom prekladov textov piesní z češtiny. Scénu pripravil Jozef Ciller, kostýmy navrhla Marija Havran. Ako býva zvykom v inscenáciách slovenskej klasiky režiséra Ľubomíra Vajdičku, ani pri inscenácii klasiky českej sa ako diváci nevyhneme tomu, že mnohé postavy a situácie, hoci viac ako 130 rokov staré, nám budú živo pripomínať našu súčasnosť,“ dodáva dramaturg Miro Dacho.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
