Česi sa nám vyhrážajú
Prichádzajú k nám správy o tom, že 28. peší pluk sa už vydal na cestu. Jedna časť smeruje na Prešporok a druhá to má namierené na východ do Košíc. Dokonca predpokladajú, že Česi nenarazia na žiadny odpor.
Provokácie Čechov nie sú žiadnou novinkou. Už roky sa pripravovali na obsadenie severných častí našej krajiny, aby mali počas mierových rokovaní výhodné pozície.
Minister Mihály Károlyi vo vyhlásení preto upozorňuje obyvateľstvo na hroziace nebezpečenstvo a dodáva, že hranice budú brániť so zbraňou v ruke, ak agresia nebude v súlade s medzinárodným právom.
Teraz sme na rade my, aby sme našej ohrozenej vlasti podali ochrannú ruku.
Nemôžeme predsa dopustiť, aby teraz, keď sme už zložili naše zbrane na všetkých frontoch, nás prepadávali ozbrojené vojská.
Inak je príznačné, že českí dôstojníci spoločnej armády vedeli o týchto plánoch dávno predtým. Od vedúceho cisársko-kráľovského vojenského divízneho súdu sme sa dopočuli, že istý podplukovník českého pôvodu sa pri odchode z Košíc lúčil so svojimi podriadenými slovami: „Do skorého videnia”.
Podplukovník si teda bol istý tým, že Košice budú v krátkej dobe obsadené Čechmi a že tým pádom sa bude dotyčný cítiť ako doma.
No veď uvidíme!
(Kassai Hirlap, 13. november 1918)
Pre verejnú bezpečnosť Košíc
Košická Národná rada na svojom zasadnutí z 12. novembra rozhodla, že v záujme ochrany verejnej bezpečnosti Košíc, navýši počet mestskej stráže na 1500 osôb. Toto opatrenie je v poslednej dobe veľmi dôležité, keďže naše vojská sú následkom českého vpádu zaneprázdnené ochranou hraníc.
Predbežný rozpočet na posilnenie mestskej stráže sa zatiaľ odhaduje na jeden a pol milióna korún.
Národná rada pre zabezpečenie mužov i financií už vyslala dve komisie. Dnešným dňom začali obe komisie svoju činnosť.
Národná rada upozorňuje širokú verejnosť, že tieto opatrenia slúžia pre udržanie verejnej bezpečnosti Košíc. Žiada všetkých vlastencov o spoluprácu a poslušnosť.
(Kassai Hirlap, 14. november 1918)
Neuvážené poburovania
Aj v týchto ťažkých časoch, keď je udržanie vnútorného poriadku obrovským problémom a keď je česká hrozba pre Košice stále aktuálnejšia, sa nájdu také skupiny, ktorých nič neodradí od toho, aby vyvolávali medzi obyvateľstvom paniku a huckali mešťanov proti sebe.
Upozorňujem tieto neuvážené persóny, že takýmto vystupovaním iba sťažujú i tak ťažkú situáciu a navršujú problémy, ktoré môžu mať pre Košice nedozerné dôsledky. Nie je čas ani priestor na žiadne protichodné názory.
Každý musí pracovať v zhode pre udržanie vzájomného porozumenia a zachovania všetkých revolučných výdobytkov.
Obzvlášť to platí pre tých Slovákov (maď. tótajkú nép), ktorí vyvolávajú v okrajových štvrtiach mesta svojimi vystupovaniami zbytočné rozbroje.
Košická Národná rada je rozhodnutá, že použije všetky dostupné prostriedky na to, aby skoncovala so všetkými prejavmi poburovania a huckania. V inakšom prípade nebude schopná udržať verejný poriadok mesta.
(Kassai Hirlap, 13. november 1918)
Nech žije republika!
Významnejší dátum od 16. novembra 1918 neexistuje v dejinách Maďarska. V tento deň bola na ústavodarnom zhromaždení vybranými zástupcami slobodného a nezávislého Maďarského národa vyhlásená republika. 900 ročné kráľovstvo zaniklo a skončila aj 400 ročná vláda Habsburgovcov, ktorá sa niesla v znamení utláčania a ktorých trón sa týčil z kaluže maďarskej krvi.
Monarchii je raz a navždy koniec. Uvedomelé národy už viac nepotrebujú modly, ani tyranov, od rozhodnutia ktorých závisia životy mnohých miliónov. Chceme byť ľuďmi, samostatnými, nezávislými a slobodnými ľuďmi a nie poddanými, ktorí žijú a zomierajú podľa svojvôle jedného človeka.
Moc založená na sile zbraní padla a utopila sa v tej krvi, ktorú sama preliala. Na obetiach despotickej svojvôli teraz vyrastá nový život. Sekery, laná a guľky sa schovali pod purpurový plášť panovníkov.
Za purpurovými závesmi sa ukrývali najatí vrahovia, ktorých vychovávali monarchie a ktorí sa považovali za kráľov volených z Božej milosti. A týmto katom sa klaňal chudobný, zastrašený a utrýznený ľud.
Vláda bude existovať aj tentoraz, ale tá bude vládnuť z vôle a v mene ľudu. Áno, v mene ľudu, ktorej preliata krv prinášala doteraz osoh len kráľom. 31. október 1918 navždy zbúral červotočmi rozožraté tróny.
Dnešným dňom zložila múza dejín zo svojich rúk zakrvavené pero. Otvára novú etapu pre maďarské dejiny a zlatými písmenami si zaznamenáva 16. november 1918, ako deň, keď každý Maďar zo srdca hlása:
Nech žije republika!
(Kassai Hirlap, 17. november 1918)
Vyhlásenie republiky v Košiciach
Proklamáciu Maďarskej republiky si pripomenulo nadšene a dôstojne aj obyvateľstvo mesta Košíc.
Od jedenástej doobeda bolo v celom meste, na každom úrade, v každej dielni, továrni a obchode vyhlásené všeobecné pracovné voľno.
O pol dvanástej sa pred mestskou radnicou zišiel obrovský dav, ktorý velebil príhovory vystupujúcich osobností. Boli medzi nimi Gyula Deák, Lajos Surányi, dr. Miksa Szepessi, dr. Endre Weisz a Miklós Molnár.
Po skončení ľudového zhromaždenia sa dav rozišiel v pokoji a dobrej nálade, spievajúc si pritom rôzne piesne. Celé poobedie panovala v meste slávnostná atmosféra.
(Kassai Hirlap, 17. november 1918)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
