Školáci už dva a pol mesiaca poctivo vysedávajú v školských laviciach, vysokoškoláci len o niečo kratšie. To znamená, že štvrťročné zúčtovanie je už prakticky tu. Piatakov na základných školách čaká budúci týždeň Testovanie 5 a čochvíľa do študijného harmonogramu pribudnú mnohé polročné písomky, zápočty a skúšky. Každý žiak či študent sa s učením vysporadúva po svojom, no váha zodpovednosti leží aj na pleciach ich rodičov. Ako sa na školákov a ich proces učenia díva psychológia a ako im pomôcť, aby zvládli toto náročné obdobie úspešne, sme sa pýtali psychologičky PhDr. Márie Horváthovej, PhD., ktorá pôsobí ako riaditeľka Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Košiciach.
Vo svojej praxi sa každodenne stretávate s najrôznejšími deťmi a rodičmi. Každé dieťa zrejme potrebuje osobitný prístup, no dospelých však nikto neučí, ako deti správne vychovávať. Čo teda vnímate ako také najčastejšie chyby, ktoré robia rodičia pri výchove školáka, zvlášť toho, ktorému škola nejde až tak dobre?
- Nehovorme len o chybách výchovy, ale aj o podmienkach, v ktorých sa súčasná výchova odohráva. Prednedávnom som cestovala hromadnou dopravou, keď na jednej zastávke do autobusu pristúpilo roztomilé dievčatko - prváčka, ktoré oduševnene rozprávalo svojmu oteckovi zážitok z halloweenského večierka v škole. Po chvíli sa však otočilo ku mne a plynulo mi ďalej rozprávalo svoj dnešný príbeh. Otecko bol aktuálne v offline režime. Na najbližšej zastávke som musela vystúpiť a so mnou aj pocit, že nie strach a obavy dnešných rodičov sú limitujúce pri výchove detí, ale je to skôr ich nezáujem.
I keď, samozrejme, zachytávam, či už v praxi, ale aj v súkromnom živote pekné obrazy rodičov, ktorí výchovou hodnotne napĺňajú potreby súčasných detí. A ak hovoríme o deťoch s problémami v školskom prostredí, často je pre dobrý výsledok rozhodujúci rodičovský prístup, ktorý berie na zreteľ spoluprácu, dôslednosť, podporu a najmä nastavenie, že ako rodičia sme schopní aj napriek ťažkostiam vytvoriť pre naše deti rodinnú pohodu a láskyplné rodinné prostredie.
Stretla som sa s názorom, že v dnešnej dobe je problém deti motivovať a pre nič sa nevedia dlhodobejšie nadchnúť. Je váš pohľad na dnešnú mládež rovnaký alebo s týmto tvrdením nesúhlasíte?
- Aj v deťoch sa nám odzrkadľuje duch doby a súčasnosť v zmysle inovatívnych technológií, instantných návodov na život, orientácie na výkon a toto im teda dáva dobre zabrať. Máme tu demokratické zriadenie, ktoré ponúka model koexistencie - ja môžem, ty môžeš a akoby všetci môžeme v podstate všetko bez náznaku uvažovania nad dôsledkami nášho správania sa voči druhým.
Do popredia sa pretláča anonymný postoj mnoho vecí prvoplánovo hodnotiť bez náznaku hlbšieho pochopenia súvislostí. A aj tento postoj môže v konečnom dôsledku ublížiť záujmu, motivácii robiť niečo len tak pre radosť.
Bez ohľadu na dobu asi vždy platí, že pokiaľ žiaka či študenta niečo baví, bude sa tomu venovať aj dobrovoľne. Čo však môže urobiť rodič, ak vidí, že jeho potomok pri ostatných predmetoch nemá žiadnu snahu ani záujem, ako ho môže motivovať?
- Primárne je vhodné deti podporovať v tom, v čom sú výnimočné a čo ich baví. Pretože práve k činnostiam, ktoré im spôsobujú radosť a nadšenie sa vedia neskôr v dospelosti vrátiť a využívať ich ako svoje vlastné zdroje zvládania záťažových situácií.
Ale nevyhneme sa samozrejme ani predmetom a úlohám, ktoré sú pre deti vyslovene strašiakom. V takýchto prípadoch je možno dobré poukázať na to, že aj neobľúbený predmet môže byť cestou k spoznaniu zaujímavej oblasti alebo tvorivého človeka, ktorý v danom predmete vynikal a dokázal byť skrz svoje vedomosti a výsledky pre spoločnosť užitočný.
Rodičia často využívajú ako vonkajšiu motiváciu peňažnú alebo vecnú odmenu. Táto metóda je však mnohými aj zatracovaná a označovaná ako nesprávna. Ako na to pozerá psychológia?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
