Aj keď to neplánoval, vydal sa v otcových stopách. Juraj Kerekes bol režisér, ktorý svoj tvorivý život spojil s košickým televíznym štúdiom. Jeho syn Peter nakrúca dokumenty ako scenárista a režisér, dramaturg, producent. Do dejín Košíc nazrel cez históriu starej plavárne v dokumente 66 sezón. O vojenských kuchároch je ďalší jeho dokument Ako sa varia dejiny. Produkoval dokument pätice režisérov z krajín, ktoré v roku 1968 okupovali Československo. A napríklad ako dramaturg pripravil so študentmi réžie Vysokej školy výtvarných umení seriál Expremiéri, ktorý práve vysiela RTVS.

Ste pôvodom Košičan, prežili ste tu detstvo. Zrejme sa sem ale často nevraciate, keďže aj tento rozhovor robíme na diaľku. Nechýbajú vám Košice?

– Chýbajú. Raz mesačne mi omylom zavolajú z nejakej agentúry, kde robia telefonický prieskum, zameraný na Košičanov. Na podobné telefonáty zvyčajne odpovedám nevrlo, oberajú ma o čas, ale týmto vždy odpoviem, že bohužiaľ už nežijem v Košiciach, ale v „bratislavskom exile“ .

Keď predsa do mesta prídete, pri akých príležitostiach? A aký máte dnes vzťah ku Košiciam?

– Odkedy mi zomrel otec a stará mama, chodievam do Košíc zriedkavo. Pre mňa je to hlavne mesto spomienok a príbehov, „živé Košice“, bohužiaľ, nepoznám. Ale vždy, keď som v zahraničí, hľadám uličku, kaviareň, miesto, ktoré sa podobá na Košice. Podobnú hru hral so svojou manželkou Lolou aj Sándor Márai.

Keď ste odchádzali z Košíc študovať, plánovali ste sa vrátiť? Čo rozhodlo o tom, že žijete v Bratislave?

– Keď som odchádzal z Košíc študovať, mal som osemnásť rokov a naozaj som si nič neplánoval. Teraz žijem na vidieku, neďaleko Bratislavy, stromy, ktoré sme zasadili, už majú 21 rokov, orechy už majú plody, asi sa už do Košíc nevrátim. Rozhodnutie ostať žiť pri Bratislave bolo pragmatické. Nevedel som si predstaviť, ako by som sa ako filmár uživil v Košiciach. Moje filmy vznikajú alebo sú financované v trojuholníku Viedeň – Bratislava – Praha. Vištuk, kde žijem, je „po ceste“.

Váš otec bol režisér dokumentárnych filmov. A tak keď ste sa rozhodli študovať réžiu, vedeli ste, do čoho idete. Rozprávali ste sa doma o jeho práci? Ako vás ovplyvnil?

– V detstve som nechcel byť režisérom, videl som, ako sa otec trápi kvôli svojej práci. Som ešte „husákovo dieťa“, takže som vyrastal v časoch normalizácie. Pamätám si, ako raz otec prišiel domov zo schvaľovačky svojho filmu o slovenských baladách, kde mu nadriadení vyčítali, že je to príliš smutné. Otec sa im bezvýsledne snažil vysvetliť, že balady sú žáner so smutným koncom...

Po roku ´89, práve keď som pomaly končil gymnázium, sa situácia zmenila a ja som sa rozhodol predsa len študovať réžiu. Ale niekedy sa cítim ako môj otec. Prídem domov, otvorím si pivo a vzdychám nad nekompetentnými ľuďmi, čo mi „kafrú“ do filmu, rovnako ako vzdychal môj tatko.

Na rozdiel od neho ale mám obrovskú výhodu. Ak nenájdem podporu na Slovensku, môžem nájsť peniaze na film v Česku, Rakúsku, Taliansku, Francúzsku, Brazílii.

Otec zažil vaše prvé filmy, najmä tie študentské a 66 sezón. Zaujímali vás jeho názory na ne? Čo vám na ne hovoril?

– Samozrejme, doma sme sa o filme veľa rozprávali. Dokonca môj film „Ako sa varia dejiny“ vznikol pri spoločnom varení. Vždy, keď som bol doma, varili sme spolu obed alebo večeru. Jeden deň sme sa rozprávali o tom, aký je dôležitý catering vo filme, ako môže zlý obed pokaziť hercom náladu, a teda aj dôležitú scénu. Rozmýšľali sme o cykle „dejiny filmu z pohľadu kuchyne“. Potom som vymenil filmových kuchárov za vojenských a za 5 rokov bol hotový film. Otec sa ho, bohužiaľ, už nedožil.

Ale myslím si, že ma otec najviac ovplyvnil v prístupe k práci, k atmosfére počas nakrúcania.

Jeho kamarát a kameraman Milan Podsedlý, ktorý žije v Kanade, mi pred rokom poslal fotografie z ich spoločných filmovačiek. Vyzerali ako fotky z dovolenky. Otec mi hovoril, že výsledok filmu, paradoxne, režisér nevie vždy ovplyvniť, ale vie ovplyvniť atmosféru počas natáčania. Ja sa snažím, aby bola na mojich filmoch pohoda.

Doma máte aj ďalšieho filmára. Manželka Katarína je animátorka, režisérka, výtvarníčka a ilustrátorka. Hodnotíte sa navzájom a radíte si?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári