Nováčik predviedol zlý začiatok, ale dobrý koniec

KOŠICE. S výnimkou najvyššej súťaže mužov futbalové trávniky osireli. I tie ženské.

Východniarky mali v tejto sezóne dvojnásobné zastúpenie medzi elitou zásluhou vicemajsteriek z Bardejova a nováčika v najlepšej spoločnosti TJ Lokomotívy Košice.

Po záverečnom jesennom gongu sme nazreli do kabíny celku z metropoly východu a pozreli sa na úspešný rok 2018 očami trénera Vladimíra Chovaníka.

Pomaly končiaci rok je v krátkej histórii vášho klubu tým najvydarenejším. Čo o tom rozhodlo?

„V prvom rade neskutočne pracovitý i súdržný kolektív a počas jari na druhú ligu solídne podmienky v materskom klube. To viedlo k víťazstvu v našej skupine, ktoré nás oprávňovalo podstúpiť náročné barážové merania síl s Trenčínom a Trnavou. Tie nás nečakane posunuli medzi elitu slovenského ženského futbalu. Počas leta a jesene k existujúcemu a jemne doplnenému tímu pribudla podpora z FC Košice a tak sme mohli otvoriť bránu medzi najlepších.“

Po jeseni okupujete solídne piate miesto s desaťbodovým ziskom. Splnený plán?

„Pred štartom 1. ligy sme nemali veľké oči. Chceli sme sa síce pohybovať niekde medzi šiestym - siedmym miestom, ale štart nám vôbec nevyšiel. Výsledkovo nevydarená premiéra na ihrisku Slávie TU s Ružomberkom, prehra v súboji s vicemajstrom v Bardejove a iba bod z domáceho duelu s Banskou Bystricou neveštili nič dobré. Nasledovali výprasky v Slovenskom pohári so Žilinou 1:7, hneď nato domáci ligový debakel s Nitrou 3:9 a takmer sme sa ocitli v slepej uličke. Všetko hralo proti nám. Najmä choroby a zranenia. Pre zranenia nám napríklad vypadli všetky štyri brankárky, to už bola skutočná rarita. Dopadli sme až tak, že sme museli Myjavu požiadať o preloženie zápasu na ich pôde. Vyšli nám v ústrety, dali sme sa dokopy a prišli i blahodarné víťazstvá, ktoré nás vyniesli relatívne vysoko."

Pochválite niektoré hráčky viac?

„Futbal je kolektívna hra, všetky vyhrávajú i prehrávajú naraz. To, čo sa nám podarilo, je zásluha všetkých, ktoré pristupovali k tréningom i zápasom zodpovedne. Môžem s hrdosťou povedať, že aj v zlom období držali pokope a vzájomne sa po prehrách povzbudzovali. Pri debakloch síce pomerne skoro sklonili hlavy, no následne nabrali akoby druhý dych a v príprave si nič neodpustili. No predsa len si osobitný obdiv zaslúžia najmä kapitánka Baníková, ďalej Wienerová, Tiszová a Nagyová. Za bodové góly i Vašková."

Pri pohľade na vlaňajšiu tabuľku, kde na záchranu stačilo 8 bodov, by ste pri vašom desaťbodovom zisku nemali mať problém najvyššiu súťaž udržať, čo je pre nováčika prvoradý cieľ, nie?

„No a práve to je klamlivé. Medzi posledným Ružomberkom a nami je rozdiel iba štyroch bodov a až štyri celky ich majú šesť. Je to teda riadne natlačené. A práve pod Čebraťom odštartujeme jar. Navyše, vonku nás čaká až šesť zápasov a doma privítame iba všetkých troch vlaňajších medailistov.“

Takže vás čaká naozaj ťažká jar?

„Samozrejme, že to nebude prechádzka ružovou záhradou. Ale to sme ani nečakali. Neostáva nič len pracovať. Dievčatá na kondičke, na technike s loptou a streľbe a my ostatní i na vhodnom doplnení kádra. Je to neuveriteľné, ale niekedy bol problém z 24-členného kádra vyskladať zdravú jedenástku. Určite nám treba na každý post aspoň jednu, ale už hotovú hráčku."

Zvládnete to?

„Chceme. Musíme dať hlavy dokopy a pripraviť sa najlepšie, ako to v daných podmienkach pôjde. Dievčatá zostávajú v príprave až do 16. decembra. Teraz v telocvični a posilňovni. Po Novom roku prídu na rad aj trávnik a výbehy do terénu. K tomu prípravné zápasy. Snáď to bude stačiť."