S advokátkou župana Rastislava Trnku Ivetou Rajtákovou sme sa porozprávali o volebnej sťažnosti Richarda Rašiho (Smer). Na odlišné konanie Ústavného súdu o nej oproti podobným sťažnostiam nevie nájsť žiadne vysvetlenie, ktoré by ladilo s princípmi právneho štátu.
Pani advokátka, ako vnímate to, že ÚS prijal na ďalšie konanie Rašiho sťažnosť, ktorú po uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie štyrikrát dopĺňal?
– Podstatnou nie je otázka, či a koľkokrát ju Raši dopĺňal. Sťažnosť vo volebných veciach musí okrem všeobecných náležitostí pre každý návrh na začatie konania pred ústavným súdom obsahovať aj osobitné pre tento druh sťažnosti. Podstatné je, či ich jeho sťažnosť mala najneskôr v posledný deň lehoty na jej podanie, čo bol 15. november 2017. To sa však nestalo. Sťažnosť dopĺňal štyrikrát po 15. novembri 2017 a ústavný súd ju prijal na ďalšie konanie.
Je to podľa vás štandardné?
– V uznesení o prijatí sa ústavný súd odvoláva práve na obsah a dôvody, uvedené v podaniach, predložených Rašim po zákonnej lehote. Je teda nepochybné, že bol voči nemu nevysvetliteľne ústretový. Ako na to poukázali štyria sudcovia ÚS v odlišných stanoviskách, rozhodovacia prax sa ustálila na výklade, podľa ktorého sťažnosť osobitne vo volebných veciach musí spĺňať predpísané formálne aj materiálne náležitosti v posledný deň lehoty na jej podanie. Ak ich nespĺňa, má to za následok jej odmietnutie.
Tvrdíte, že Rašiho sťažnosť nespĺňala všetky zákonné náležitosti. Ktoré vás vyrušujú?
Ústavný súd je voči Rašimu nadštandardne ústretový Čítajte – Okrem iných je to uvedenie dôvodov, pre ktoré voľby napáda. Ústavný súd sa na základe analýzy predloženej Rašim 22. 1. 2018 o vyššom počte neplatných hlasov oproti iným krajom rozhodol „kontrolne prepočítavať hlasovacie lístky v celom volebnom obvode č. 7 (Michalovce)“, bez toho, aby sťažovateľ uviedol akékoľvek dôkazy preukazujúce konkrétnu nezákonnosť či neústavnosť volieb v ktoromkoľvek inom okrsku. Povedané slovami jedného z odlišných stanovísk, sťažovateľ nemôže očakávať, že túto prácu, teda označiť dôkazy na nezákonnosť či neústavnosť volieb, za neho urobia orgány činné v trestnom konaní, a že ústavný súd bude trpezlivo vyčkávať pri prerušenom konaní, kým sa dôkazy „nájdu“, a že budú následne relevantné napr. pre rozhodnutie prepočítať hlasy v ostatných volebných okrskoch. Presne takýto stav však ústavný súd svojím rozhodnutím o prijatí Rašiho sťažnosti a prerušením konania navodil. Takýto postup nemá obdobu.
Ako si to vysvetľujete?
– Ak si ústavný súd vytvorí vlastnými rozhodnutiami v druhovo rovnakých veciach ustálenú prax, znamená to, že vykladá zákon určitým spôsobom. Pre rozhodnutie, ktoré zásadne odlišným spôsobom posúdilo Rašiho sťažnosť, nemožno nájsť žiadne vysvetlenie, ktoré by rešpektovalo princípy právneho štátu, predovšetkým princíp právnej istoty, ktorý znamená, že veci rovnakého druhu budú posudzované rovnako.
Čo z tejto podľa vás nevysvetliteľnej ústretovosti ÚS voči Rašimu vyplýva?
– Ústretovosť v postupe akéhokoľvek súdu, ústavný súd nevynímajúc, znamená, že neaplikuje právo vo vzťahu ku všetkým účastníkom rovnako. Ak v prospech niekoho poskytne priaznivejší výklad, poškodzuje tým iných účastníkov konania. Rovnosť je však základnou ústavnou zásadou. Ústavný súd prijatím sťažnosti navodil stav, kedy jednému zo sťažovateľov doprial exkluzivitu pri posudzovaní jeho sťažnosti, ktorú iným, a to nielen o volebných sťažnostiach v roku 2017, odoprel. Tento postup zároveň zasahuje do práv Trnku, keď voľby, v ktorých uspel, podrobuje prieskumu bez toho, aby na to boli splnené zákonne predpoklady.
Prečo nerozhodoval ÚS o v zákonnej lehote doručenom podaní, ale o postupne štyrikrát dopĺňanom? Je to bežná prax alebo ide o niečo, povedzme expresívne, nevídané z praxe ÚS?
– Na takýto postup nemožno nájsť vysvetlenie, ktoré by bralo do úvahy požiadavku na spravodlivé súdne konanie. Zákonodarca tým, že stanovil mimoriadne krátku lehotu na podanie volebnej sťažnosti, vyjadril prioritu potreby právnej istoty vo volebných veciach pre sťažovateľov, zvolených kandidátov, ale predovšetkým voličov, ktorí vo voľbách svojím hlasovaním rozhodli.
Máme informácie, že Rašiho sťažnosť nebola doručená advokátskou kanceláriou do podateľne, ale emailom predsedníčke ÚS. Viete o tom?
– Vaše informácie sú správne. Púť Rašiho ústavnej sťažnosti po ústavnom súde má však oveľa znepokojujúcejšie aspekty, než aké ste v otázke načrtli. Z obsahu spisu, do ktorého som ako Trnkova právna zástupkyňa nahliadla, je možné zistiť, že 15. novembra 2017 o 22:00.41 hod. bol doručený na emailovú adresu predsedníčky ústavného súdu email, v ktorom advokátska kancelária oznamuje, že zasiela ústavnému súdu Rašiho volebnú sťažnosť spolu s udelenou plnou mocou. Ak pominieme pozoruhodný fakt, že email nebol zasielaný do podateľne, ale priamo predsedníčke, ďalšia manipulácia s tou elektronickou správou navodila stav, že doteraz nie je preukázané, aké podanie jej bolo doručené. Na druhy deň, teda 16. novembra 2017, bola táto správa iPhonom odoslaná z adresy predsedníčky zamestnankyni jej sekretariátu.
Ako vnímate takéto špacírovanie sťažnosti po ÚS?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
