KOŠICE. Posledná opona, posledné standing ovations z hľadiska.
Nielen divadelníci sa vo štvrtok v Historickej budove Štátneho divadla Košice lúčili s veľkou osobnosťou slovenského, a predovšetkým košického hudobného divadla, Boženou Hanákovou.
Smutná správa o jej odchode do operného neba sa rozletela do sveta v utorok ráno.
Stala sa živou legendou
Prečítajte si tiež: Zomrela operná speváčka a režisérka Božena Hanáková Čítajte Katafalku na divadelnom javisku sa po tónoch Intermezza z opery Cavaleria Rusticana poklonili jej kolegovia z vedenia divadla, orchestra, zboru aj sólistického ansámblu.
„Stala sa živou legendou, keď svojím skvelým, vycibreným herecko-speváckym prejavom plným priehrštím rozdávala divákom umelecké zážitky. Bola živou ukážkou mimoriadne muzikálnej speváčky s vycibrenou pohybovou kultúrou a šarmom, ktorým celkom prirodzene ovládala celý priestor javiska. Patrila k jedinečným zjavom hudobného divadla v Košiciach. Keď zomrel Janko Hanák, v smútočnej reči som povedal aj toto: V podstate celý život prežil v umeleckom prostredí. Svoju životnú lásku Boženu videl jedného dňa tancovať v Lúčnici a bolo rozhodnuté. Potom už celé desaťročia tvorili košický divadelný pár. Neostáva mi nič iné, len vety dopovedať: A od teraz zase spolu, naveky. Pani Božena Hanáková, milá Božka. Divadlo, najmä to košické, Ti bolo láskou. A s láskou budeme spomínať aj my. Tvoja divadelná rodina,“ povedal okrem iného v smútočnom príhovore generálny riaditeľ divadla Peter Himič, ktorý v závere len ťažko hľadal slová.
„Bolo to pred viac ako dvadsaťjeden rokmi. Bol som vtedy čerstvým absolventom hudobnej akadémie a práve som nastúpil do divadla ako mladý začínajúci dirigent. Hudba bola pre mňa všetkým a opera bola pre mňa hudbou. V tom čase sme študovali Verdiho Traviatu a režisérkou inscenácie bola práve Božena Hanáková. Dnes viem, že to bolo veľké šťastie a požehnanie. K nám mladým, začínajúcim umelcom, bola vždy nesmierne zhovievavá a napriek tomu, že v divadle odspievala 50 sezón a stvárnila desiatky postáv, vždy nás brala ako rovnocenných partnerov. Až pri spolupráci s ňou som si uvedomil, že o opere neviem nič,“ zaspomínal si na svoje zoznámenie s pani Božkou riaditeľ opery Karol Kevický.
Posledná opona a potlesk postojačky
Operný zbor vyprevadil Boženu Hanákovú na jej poslednej ceste Verdiho Zborom Židov.
Potom už posledný raz, aspoň z reproduktorov, zaznel jej soprán v árii „O mio babbino caro“ z Pucciniho opery Gianni Schicchi.
Divadelná opona sa posledný raz zavrela a sálou sa rozľahlo niekoľkominútové standing ovations.
Päťdesiat sezón
Božena Hanáková sa narodila 1. novembra 1930 v Košiciach. Jej srdce dotĺklo v pondelok 26. novembra vo večerných hodinách vo veku 88 rokov.
V košickom divadle pôsobila 50 sezón od roku 1954 a len prednedávnom, v januári tohto roka, sa po vyše dvadsiatich rokoch s javiskom lúčila jej posledná inscenácia, opera Giuseppe Verdiho La Traviata.
Divadlo a operu dostala Božena Hanáková do vienka, narodila sa v rodine divadelných umelcov a ako priznala v jednom z rozhovorov, divadlo milovala od malého malička.
„Bolo mi jedno, čo tam budem robiť - hoci aj upratovačku - hlavne aby som v ňom bola," povedala vynikajúca sopranistka pred ôsmimi rokmi pri príležitosti životného jubilea košickému denníku Korzár. A v divadle bola naozaj od malička. Ako dieťa hrala v operných inscenáciách Slovenského národného divadla, kde vo vojnových rokoch pôsobila jej mama, mezzosopranistka Ružena Kustrová.
Spočiatku na VŠMU vyštudovala tanec a potom aj operný spev.
Desiatky postáv
Hneď po škole nastúpila do Štátneho divadla Košice, kde stvárnila desiatky operetných a operných postáv.
Neskôr spolu so svojím manželom Jánom Hanákom, scénickým výtvarníkom, a v spomínanej La Traviate už aj s dcérou Danicou Hanákovou, kostýmovou výtvarníčkou, vytvorili aj inscenačný tím, ktorý sa v košickom divadle podpísal pod viacero operných a operetných inscenácií.
Košickému divadlu ostala verná počas celej profesionálnej kariéry, ale úspešne hosťovala v Prahe, Ostrave, Brne, Miškovci a s divadlom sa predstavila aj na zájazdoch v Holandsku a Nemecku.
A do divadla sa až donedávna pravidelne vracala na premiéry operného súboru.
„Naštudovala som množstvo krásnych postáv, robila som asistencie réžie, režírovala som, učila, mám za sebou množstvo vynikajúcich žiakov, no najviac hrdá som na svoju rodinu, na svoje deti a vnúčatá, ktoré sú vlastne pokračovateľmi nášho života," vyznala sa charizmatická umelkyňa pred niekoľkými rokmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
