Nohy mladú Košičanku nepočúvajú. Rukami krásne tvorí

Výber z Dominikinej tvorby (8 fotografií)

KOŠICE. Dievčina, ktorá má za krátky život viac operácií ako mnohí ľudia, pletie výrobky z novín.

Anjelikovia, vianočné vence, ikebany, ale tiež veci dennej potreby, ako stojany na servítky či košíky.

Tieto, ale i ďalšie vznikajú pod šikovnými rukami takmer 20-ročnej Dominiky Zákutnej a jej mamy Alexandry.

Nepoužívajú pritom klasické prútie, ale vyrábajú si ho z novinového papiera.

Ručné práce im nie sú cudzie

Dominika je mladá Košičanka, plná elánu a chuti do života, no od narodenia to nemala ľahké, pretože sa narodila s viacerými vrodenými chybami, pre ktoré je do dnešných dní pripútaná na invalidný vozík.

Stará sa o ňu jej mamka. Keďže spolu trávia väčšinu času, rady sa púšťajú do rôznych ručných prác.

Od februára prepadli pleteniu z papierových ruličiek.

„Kamarátka pred Vianocami na sociálnej sieti publikovala svoj stromček a venček upletený z papiera. Nejako som tomu nedávala význam, ale v podvedomí som sa stále pohrávala s tou myšlienkou,“ opisuje Alexandra cestu, ako sa s Dominikou dostali k novému hobby.

Po tom ako Alexandre vlani v decembri ochorel priateľ, hospitalizovali ho v nemocnici a pre obe to boli náročné chvíle, začala na internete študovať výrobné postupy, pridala sa na facebooku k skupine „Upletené z papiera“ a vo februári už vyrobila prvé ruličky (prútie z papiera).

Naoko jednoduché, inak makačka

Začiatky boli pre obe náročné, dokonca podľa oboch šikovných žienok možno so zveličením povedať, že až katastrofálne.

„Vyzerá to jednoducho, no opak je pravdou. Prvých minimálne 50 ruličiek som zahodila, plakala som pri tom. Čas je však najlepší učiteľ a trpezlivosť musí byť. Kúpila som si drôt a nevzdávala som sa … O pár dní sme mali na svete malú misku, ktorá je dodnes nenalakovaná a používame ju na gumičky do vlasov. Je naša srdcovka,“ opisuje Alexandra tvrdé začiatky.

Nevedia sa dopliesť

Ako pri každej tvorivej činnosti, ani tu sa fantázii medze nekladú a tak je využitie ruličiek z novín zrejme neobmedzené.

„Ide o to, akú máte fantáziu a na čo všetko sa odhodláte. Je toho neúrekom. My teraz nevieme, čo skôr pliesť. Chceme upliesť aj toto, aj toto. Pletenie je také celoročné hobby. Na každé ročné obdobie, pre každú príležitosť, či už je to svadba, narodeniny, meniny, alebo len tak z lásky niekomu niečo upliesť z papiera,“ hovorí Dominika.

Z ich dvojice je to Alexandra, ktorá niečo skúša dovtedy, kým jej to nejde.
Vzájomne sa pochvália i skritizujú

Dominika je podľa jej mamy sledovateľ. „Ona bude pozorovať, potom sa toho chytí a ide jej to.”

Túto vlasnosť vraj zdedila po svojej babke, ktorá od Alexandry odpozorovala veľa zo starostlivosti o Dominiku a tak jej umožnila zájsť si niekedy von na kávu alebo pizzu.

V Tatrách na liečení v máji naruličkovala Alexandra vyše 500 kusov. Dominika jej začala pomáhať v polovici pobytu.

„Naruličkovala si zhruba do 200 kusov bez toho, aby sa s tým trápila a zlostila ako ja na začiatku,“ smeje sa Alexandra.

„Navzájom sa dopĺňame, toto nie, taký vzor nerob, urob taký, toto je pekné a toto otras …. Takže vieme jedna druhú pochváliť, ale aj skritizovať. Tak nás to naučila skupinka,“ hovorí Dominika.

Sociálna studnica inšpirácie

A kto je tá záhadná skupinka, ktorú spomína?

Je to veľká skupina na facebooku, už raz menované „Upletené z papiera“.

„Tam si odovzdávame skúsenosti, rady, nápady, podporu, pochopenie. Ak nám niečo chýba, alebo si nevieme rady, stačí tam napísať a je to,“ vyratúva výhody členstva v skupine Dominika.

Čas výroby sa rôzni od výrobku, môže to byť pár hodín až dní.

Čo dom dal

Ozdoby si dámy Zákutné objednávajú z internetu a používajú aj to, čo nájdu doma.

„Teraz sa všetko zíde. Ešte aj mašle, ktoré Dominika nosila, keď bola malá, korálky. Pletenie z papiera si vyžaduje noviny a noviny a noviny, zváračský drôt, nožnice a lepidlo,“ vymenúva Alexandra.

Počas dvadsiatich rokov, čo je Dominika na svete, si ona a jej mama vyskúšali obrovské množstvo ručných prác.

Keď už na to mala Dominika vek, snažila sa ju jej mama zapájať do všetkých možných aktivít.

A tak spoločne maľovali na stenu, vyrábali shambala náramky, gumičkové náramky, robili gélové nechty, vianočné vence, piekli torty, ale nič ich neoslovilo a nezarylo sa im podľa ich slov tak hlboko do srdca, ako pletenie z papiera.

Operácia, ktorá všetko zmenila

Dominika absolvovala za svoj krátky život 19 operácií.

Podstúpila operáciu rázštepu, uvoľňovanie šliach pod kolenami, museli jej odobrať obličku, absolvovala operáciu skoliózy, dávali jej štepy do členkov, urobili Achillovu pätu, spevnili chodidlá, vyrovnali kolená.

V septembri mala absolvovať poslednú operáciu, počas ktorej jej lekár amputoval bedrový kĺb. Vyšetruje to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

„Stala sa 'tragédia' a my sa len ťažko s tým vyrovnávame... Hlavne Dominika... Nemala už mať žiadne ďalšie operácie a pre chybu lekára ich bude mať,“ vraví so smútkom v hlase Alexandra o ďalšej rane životom ťažko skúšanej Dominiky.
24 hodín, 7 dní v týždni

Vieru a nádej jej vlieva do žíl šanca, že pocestuje do Prahy, kde sa jej ujme odborný lekársky tím.

Pomôcť jej v tom má lekár Ľubomír Sýkora, ktorého obe volajú aj svojím strážnym anjelom.

Alexandra sa o Dominiku stará 24 hodín denne. Ich jediný príjem je opatrovateľský a Dominikin invalidný dôchodok. Každý mesiac im prispieva Dobrý Anjel a známi.

Sny mladej ženy

Dominika je tretiačka na Obchodnej akadémii na Opatovskej ceste v Košiciach.

Tak ako každé iné mladé dievča, rada sníva vo svojej izbe v byte na sídlisku Terasa.

„Je to môj celoživotný sen. Mať malý domček, záhradku, farmičku a dielničku na pletenie.“

Mama s dcérou sa už pomaly pripravujú na blížiace sa sviatky. Darčeky však pre ne nie sú prioritou.

„Obdarúvame sa celý rok. Darček je pre nás to, že sa tá operácia neskončila aj horšie, čo pán doktor aj podotkol. A najviac čo by sme si želali, a to nielen pre nás, tak to je: zdravie, lásku, objatie, a to každý deň,“ želá si obetavá mama.

A Dominika pridáva vianočný vinš: „Všetkým prajeme krásne Vianoce v kruhu najbližších. Objímajte a pobozkajte sa každý deň, nielen na Vianoce či iné sviatky. Každý deň si navzájom povedzte, ako sa ľúbite!“