KOŠICE. V úplne novej izbe vybavenej najmodernejšími prístrojmi leží na novom lôžku 64-ročný Košičan Rudolf Piko.
Na izbe jednotky intenzívnej starostlivosti zatiaľ nemá susedov.
V pondelok sa totiž stal prvým pacientom čerstvo otvorenej II. kliniky kardiológie Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb.
Rudolf je pod dohľadom lekárov, pretože jeho srdce pracuje po štyroch infarktoch na asi 20 percent.
Zachránili ho aspoň štyrikrát
Napriek viacerým vážnym zdravotným ťažkostiam, s ktorými musí bojovať, nestráca Rudolf zmysel pre humor a nemizne mu úsmev z tváre.
„Mám toľko diagnóz ako za piatich ľudí. V kardioústave som už vlastne inventár. Ležal som tu viackrát a personál tejto nemocnice mi život zachránil minimálne štyrikrát. Teraz som tu, aby mi posilnili srdiečko.“
Ako historicky prvý pacient JIS-ky hodnotí rodený Kežmarčan nové pracovisko veľmi pozitívne.
„Ak bude zdravotníctvo pokračovať takýmto tempom ako v kardioústave a budú takto vyzerať všetky nemocnice, tak rýchlo dobehneme zvyšok sveta. A ktovie, možno si ma tu niekde vylepia na stenu ako prvého pacienta,“ smeje sa.
Vypĺňajú prázdno v kardiológii
Na klinike sa chcú sústrediť na pacientov, ktorých stav si nevyžaduje operáciu.
Môže ísť o ľudí, ktorí už pre problémy so srdcom zákrok v minulosti podstúpili alebo ešte operovaní neboli.
Prednosta kliniky profesor Daniel Pella vysvetľuje, že na Slovensku je v ústavoch srdcových a cievnych chorôb o pacientov s akútnymi ochoreniami srdcového svalu zabezpečená zdravotná starostlivosť na úrovni vyspelých európskych krajín.
„Následná starostlivosť do jedného roka po infarkte sa však na Slovensku dramaticky líši od západnej Európy, dosahujeme zhruba polovicu ako priemer Európskej únie.“
Aby sa pacienti nestrácali
Na invazívne, teda operačné výkony a akútne stavy sa sústredia na I. klinike kardiológie, s ktorou novovzniknuté pracovisko úzko spolupracuje.
„Na II. kardiologickej klinike sa zameriame na pacientov, ktorí prídu s akútne zhoršeným chronickým srdcovým zlyhávaním, teda takých, ktorí majú slabé srdce a vyžadujú si hospitalizáciu. Doteraz sa o takýchto pacientov starali na internistických a geriatrických pracoviskách, kde nie je starostlivosť na takej úrovni ako v špecializovaných nemocniciach,“ konštatuje prednosta.
Zjednodušene povedané, na klinike chcú zachytiť a sledovať pacientov, ktorých prepustia do domácej liečby.
To si podľa Pellu do budúcna vyžaduje aj edukáciu ambulantných lekárov v regióne.
„Je to jedna z našich ambícií, aby sme zlepšili posthospitalizačnú starostlivosť. Chceme dosiahnuť, aby sa nám nestrácali pacienti hospitalizovaní u nás. Plánujeme aj, aby naše vysokoškolsky vzdelané sestry monitorovali pacientov prepustených do domácej starostlivosti.“
Budova sa zapĺňa
Primárka kliniky Mariana Dvorožnáková dopĺňa prednostu, že doteraz na I. klinike kardiológie nemali lôžkové kapacity pre pacientov so zhoršením srdcového zlyhávania.
„Pacient sa po infarkte úplne nevylieči. Zvyčajne odchádza domov s tým, že má časť svaloviny srdca poškodenú. Na týchto ľudí chcem dohliadnuť, aby prežívali a nedochádzalo u nich k ďalšiemu poškodeniu srdca. Upravíme im liečbu, hospitalizujeme ich, niekedy postačí aj ambulantná starostlivosť.“
Nová klinika je situovaná v nedávno dostavanej druhej budove kardioústavu. V nej sú už funkčné nové ambulancie a CT pracovisko .
Suplovali univerzitnú nemocnicu
Na najmodernejšom cétečku tam od konca augusta ošetrili vyše 1 100 pacientov, čo denne vychádza na asi 20 - 30 vyšetrení.
V kardioústave vyšetrovali aj pacientov po úrazoch alebo i deti v čase, keď v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura nefungoval CT prístroj.
Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva kardioústavu František Sabol hovorí, že ak budú rokovania so zdravotnými poisťovňami úspešné, prejde CT pracovisko na 24-hodinový režim.
Sabol konštatuje, že otvorenie ambulantného traktu od júna bolo veľmi dobrým krokom, nápor pacientov v čakárňach je totiž obrovský.
Do jedného mesiaca sprevádzkujú ďalšie poschodie novej budovy s klinikou angiológie.
Nezávislí od externistov
Nová budova bude kompletná potom, ako sa dokončí najmodernejšia hybridná operačná sála, v ktorej plánujú aj intervencie pacientov s cievnymi mozgovými príhodami.
Záverečným krokom bude sprevádzkovanie biochemického laboratória, čo podľa Sabola umožní kardioústavu byť nezávislým od externých dodávateľov.
Úplnú samostatnosť dosiahne táto špecializovaná nemocnica potom, ako dostavia a sprevádzkuje tretiu budovu. Plán je urobiť tak počas ďalších rokov.
Generálny riaditeľ potvrdil, že štúdiu na ňu už majú.
V nej by chceli otvoriť pracovisko magnetickej rezonancie, sprevádzkovať vlastnú kuchyňu a práčovňu a presunúť časť administratívy a rozšíriť skladové priestory.
„Ústav, ktorý bude spĺňať najvyššiu svetovú úroveň, potrebuje byť vo viacerých činnostiach úplne nezávislý ,“ vysvetľuje Sabol.
Všetky investície si nemocnica hradí z vlastných finančných prostriedkov, ako aj z bankového úveru.
Ku koncu októbra mal kardioústav vyše 12-tisíc ukončených hospitalizácií a takmer 44 600 ambulantných výkonov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
