KOŠICE, ZÁMUTOV. Život rodiny Huňákovcov zo Zámutova v okrese Vranov nad Topľou fatálne zmenil jediný okamih. Trinásťročného Patrika 14. septembra zasiahol pri návrate z hubačky blesk.

Upadol do bezvedomia, z ktorého sa do plného vedomia už nedostal.
Jeho stav prešiel v nemocnici do bdelej kómy. Má síce otvorené oči, ale okolie prakticky nevníma a je odkázaný na intenzívnu starostlivosť.
„Na tom, že je stále v bdelej kóme, sa nič nezmenilo. Z tohto pohľadu sa jeho stav nezhoršil, ani nezlepšil,“ povedala nám Patrikova mama Jana Huňáková necelé tri mesiace od nešťastia.
Bolesť zúfalých rodičov, ktorí za jedinú krátku chvíľu prišli o spokojného, hravého a bezstarostného syna, sa zakrátko zmenila na boj o jeho plnohodnotný návrat do života.
Podľa matky je oveľa lepšie, že už nie je v nemocnici, ale u nich doma. Zaznamenali aj drobné svetielko na konci tunela.
„Zo začiatku, ešte v košickej Detskej fakultnej nemocnici, nereagoval na nič. Potom ležal skoro mesiac vo vranovskej nemocnici. Odkedy je doma pri nás, začal reagovať na bolesť, niekedy hýbe rukami a aj zakašle. Som rada aj za to, lebo sú to dobré príznaky, že by sa mohol jeho stav postupne zlepšiť,“ dúfa pani Jana.
V zúfalej situácii prišla nečakaná pomoc
Nemuselo to tak byť, lebo z nemocnice mal pôvodne putovať do detského domova v Prešove, kde by mal zabezpečenú zdravotnú starostlivosť.
Rodičom totiž nechceli dovoliť vziať si vlastné dieťa do domáceho liečenia, kým nezoženú špeciálnu polohovateľnú posteľ a najmä potrebné technické vybavenie.
Sami by si to však vzhľadom na svoju finančnú situáciu nemohli dovoliť.
Otec Jozef pracuje v Yazaki Michalovce, jeho manželka do tohto veľkého nešťastia robila vo firme U-shin v Košiciach.
„Musela som z práce odísť, aby som sa mohla venovať Patrikovi. Opatrovateľku si dovoliť nemôžeme, ale popravde, ani by som k nemu nikoho cudzieho nepustila. Je to môj syn a ja sa chcem o neho starať,“ vysvetlila.
Našli sa však ľudia ochotní nezištne pomôcť v tejto kritickej situácii.
Ich kamarát oslovil jedného pána a ten im daroval odsávačku hlienu.
Šťastie v nešťastí mali aj v tom, že si článok o ťažkom Patrikovom osude prečítal v Korzári košický aktivista a medzitým už i novozvolený mestský poslanec Henrich Burdiga a posteľ kúpil.
„Obom som veľmi vďačná. Pána Burdigu som vôbec nepoznala. On si nás našiel sám. Ja som v zúfalej snahe mať svoje dieťa pri mne aj premýšľala, že by som trvala na jeho prevoze domov, hoci by ležal na obyčajnej posteli. Musela by som ho však neustále polohovať, aby nedostal preležaniny. Životne dôležitá bola odsávačka, lebo bez nej by sa nám doma zadusil,“ zaspomínala si osudom ťažko skúšaná pani Huňáková.
Mama: Syn bojuje. A my s ním
Vďaka špeciálnej posteli dá Patrika v prípade potreby do posedu bez fyzickej námahy, môže mu polohovať aj nohy a je to podstatne jednoduchšie i pri cvičení.
Krátko po zásahu bleskom nedávali podľa nej lekári chlapcovi nejakú nádej.

„My sme to za žiadnych okolností nechceli vzdať. Verili sme totiž, že on to zvládne, lebo je to veľmi silný chlapec. Bojuje. A my s ním. Lekári sa vyjadrujú opatrne, nepovedali, kedy by sa z toho mohol dostať. Tvrdili, že to závisí od neho.“
O bdelej kóme si už toho veľa prečítala na internete.
„Natrafila som na prípady, keď sa ľudia z nej dostali. Verím, že sa to podarí aj nášmu synovi,“ poznamenala jeho mama s neprehliadnuteľným žiaľom, ale i nádejou v hlase.
Oporou je im predovšetkým rodina, ale našli sa aj iní ľudia v obci, ktorí niečo potrebné pre syna kúpili alebo pomohli finančne.
„V našej zložitej situácii vítame akúkoľvek pomoc,“ poznamenala.
Dodala, že napríklad len na infúzny roztok minú mesačne vyše 100 eur, keďže denne spotrebujú 3 fľaše a jedna stojí 1,3 eura.
Burdiga: Nedokázal som nič neurobiť
Burdiga potvrdil, že sa dostal k informácii o Patrikovi náhodne pri čítaní nášho denníka.
„Toto nešťastie ma chytilo za srdce až tak, že som nedokázal nič neurobiť. Cez kamaráta, ktorý má zhodou okolností starých rodičov žijúcich v tej istej obci, som získal kontakt na rodinu. Podľa následného telefonického rozhovoru bola rodina v bezútešnej situácii a úplne zúfalá. To ma definitívne presvedčilo, že im musím pomôcť,“ popísal, ako sa to celé zrodilo.
Starí rodičia kamaráta mu potvrdili, že ide o slušnú rodinu.
„Kúpil som ich synovi špeciálnu elektricky polohovateľnú posteľ a antidekubitný matrac. Cenu by som nerád uvádzal. Bolo by veľmi necitlivé merať pomoc peniazmi, aj keď to nebolo práve najlacnejšie,“ uviedol Burdiga.

Dodal, že všetko odkomunikoval a dohodol s mamou chlapca. Boli v intenzívnom telefonickom kontakte, keďže posteľ a príslušenstvo bolo nutné zabezpečiť do týždňa, aby chlapca nemocnica nepresunula do ústavu.
„Rodina chcela mať Patrika doma, čo mi prišlo absolútne pochopiteľné. Zvlášť ak ide o to, že domáce prostredie a kontakt s rodinou môžu dosť pomôcť dieťaťu v prebraní sa z kómy. To bolo vlastne pre mňa rozhodujúce, prečo som sa nato podujal.“
Posteľ zabezpečil pred vyše mesiacom ešte v čase vrcholiacej kampane pred novembrovými komunálnymi voľbami.
„Nechcel som to vtedy medializovať, aby to nemohlo byť zneužité proti mne, že si na úkor nešťastia iných robím kampaň a naháňam si hlasy,“ uzavrel novozvolený mestský poslanec v Košiciach.
Riešia, ako zaplatia hyperbarickú komoru
Sú známe prípady, keď pacientom v bdelej kóme viditeľne pomohla oxygenoterapia v hyperbarickej komore.
Pacient v nej pod vyšším tlakom dýcha stopercentný kyslík. Ten sa tak cez krvnú plazmu dostane vo väčšom objeme do miest v organizme, ktoré trpia jeho nedostatkom.
Aj Patrikovi rodičia vybavujú preňho túto procedúru. Absolvuje ju v Prešove, kam to majú najbližšie.
„Naša zdravotná poisťovňa nám však zamietla žiadosť o preplatenie polovice nákladov. Jedna hodina stojí pritom 27 eur. Patrik musí v jednom cykle absolvovať 20 procedúr po dve hodiny, čo vyjde dokopy na 1080 eur. Už aj polovica z tejto sumy, 540 eur, je pre nás v našej nedobrej finančnej situácii veľký peniaz,“ povzdychla si jeho mama.
Keby mala financie, ani chvíľu by nečakala a nezdržiavala by sa s poisťovňou.
„Nedá sa nič robiť, hoci sa zadĺžim, ale syn tam musí jednoducho ísť, aby sa zvýšila nádej na uzdravenie. Pomohlo by mu aj liečenie v Kováčovej, no tam ho zoberú pod podmienkou, že sa jeho stav musí trochu zlepšiť. Práve preto je taká nevyhnutná tá hyperbarická komora. Deti by nemali trpieť, ale užívať si život,“ povedala matka odhodlane.
V hyperbarickej komore by sa mal Patrik začať liečiť už v najbližších dňoch.
Ťažko to prežívajú aj jeho dvaja súrodenci, 17-ročný Jozef a Patrikove 13-ročné dvojča Erik.
„Práve Erik bol s ním aj s ďalšími piatimi kamarátmi na tej hubačke, takže všetko videl na vlastné oči. Otriaslo to ním tak silno, že týždeň po tom, ako sme ho už mali doma, nedokázal ani vojsť do bratovej izby. Nezniesol pohľad na trpiaceho brata,“ dodala na záver pani Huňáková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári