KOŠICE. Slovensko si 11. decembra pripomenie 60. výročie úmrtia spisovateľky Hany Gregorovej (* 30. 1. 1885 v Martine – † 11. 12. 1958 v Prahe, pochovaná je v Tajove).

Širokej verejnosti je známa najmä ako prozaička, osvetová pracovníčka a manželka nemenej známeho Jozefa Gregora-Tajovského.

Viac, než spisovateľka

Na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa vedeckovýskumne venujú aj ostatným, verejne menej známym aktivitám Hany Gregorovej.

„Bola aj významná slovenská feministka, publicistka, ochotnícka herečka, antifašistka a buditeľka slovenského národa,“ dopĺňa Renáta Bzdilová z Katedry politológie FF UPJŠ.

Dodáva, že Gregorová bojovala za právo žien na vzdelanie, ich tvorbu, rovnocenné partnerstvo a postavenie s mužmi.

Taktiež podporovala účasť slovenských žien na veciach verejných a žiadala uznanie práce žien a ich prínos pre históriu.

„Hana Gregorová presadzovala myšlienku, že je nevyhnutné bojovať o všeľudské práva ženy, o vnútorný rozvoj jej duševných schopností, o jej sociálne povznesenie, ale aj o právo uplatňovať sa v povinnostiach verejného významu. Zdôrazňovala, že namiesto práv ženy - matky by ženy mali požívať všeobecné ľudské práva,“ objasňuje Bzdilová.

Dokladá, že na vtedajšie pomery bola považovaná za radikálnu feministku.

Zachovalo sa napríklad svedectvo, ako si Svetozár Hurban-Vajanský pred ňou odpľul so slovami „Fuj, baba, femina!“.

Samotná Gregorová sa však pokladala za zástankyňu „rozumnej emancipácie“, ktorá ženy a mužov nestavia proti sebe, ale ženy situuje do pozície pomocníčok pri národnom zápase slovenských mužov.

Novinárska činnosť

Menej známa je jej novinárska činnosť.

Publikovala vo viacerých periodikách, napríklad v Prúdoch, Robotníckych novinách, Slovenskej politike, Slovenskom denníku a ďalších.

„Za najvýznamnejšiu sa považuje jej redaktorská činnosť v denníku Slovenský východ v rokoch 1919 až 1920,“ konštatuje Marián Gladiš z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie FF UPJŠ v Košiciach.

„Krátko po vzniku Československej republiky koncom roka 1918 sa uchádzala o miesto redaktorky v martinských Národných novinách, ale pre spomínané spory so S. H. Vajanským ju odmietli.

Redaktorka v Košiciach

Onedlho na to prišiel telegram z Košíc s ponukou na miesto redaktorky v novozaloženom Slovenskom východe.

Pôsobenie v prvých po slovensky písaných novinách na východnom Slovensku vnímala ako veľkú výzvu, preto bez váhania ponuku prijala,“ uviedol Gladiš.

Zároveň upozorňuje na skutočnosť, že novinárskej práci sa musela v Košiciach priúčať.

„Keď od nej šéfredaktor Edmund Borek žiadal napísať článok o blížiacich sa voľbách, priznala sa mu, že nevie písať úvodníky. Nemudrujte, nevymýšľajte, píšte, čo vidíte, že sa deje – dal jej jednoduchú radu, ktorá zabrala a onedlho ju vymenoval za spoluredaktorku novín,“ približuje Gladiš.

Podľa Gladiša Hanu Gregorovú novinárska práca bezpochyby napĺňala.

„Vo svojich pamätiach uviedla, že pri nej mala toľko samostatnosti a zodpovednosti, že sa cítila nanajvýš spokojná,“ povedal Gladiš.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári