Šírenie nákazy a jej nebezpečnejší priebeh
Oslavy spojené s revolúciou, či veľkým oslobodením, ale aj radostné, či menej radostné správy, nám dali takmer úplne zabudnúť na jeden z najväčších úderov ľudstva - na španielsku chrípku. Ľudia si doslova všade šliapu po hlavách. Vo veľkom navštevujeme zasadania, prednášky, divadlá, kiná, snažíme sa zachrániť našu vlasť - ach, je na nej čo zachraňovať. Nie je teda prekvapivé, ak sa z času na čas zabúda na nevyhnutné hygienické predpisy.
Španielska epidémia, ktorá v čase vypuknutia revolúcie vyzerala byť na ústupe, teraz útočí v ešte väčšej sile a spôsobuje značné straty v ľudských životoch. Za šírením choroby sú podľa všetkého aj vyššie spomínané neuvážené kroky, ba ešte väčší vplyv na ňom má nedostatok uhlia v meste. K ďalšiemu zvýšeniu úmrtnosti nakazených nedošlo len vďaka enormnému úsiliu košického lekárskeho zboru.
Opäť vyzývame obyvateľstvo, aby sa riadilo opatreniami a vo vlastnom záujme dodržiavalo všetky hygienické pokyny. Po návrate domov dbalo o dôkladné umytie rúk, najlepšie teplou vodou a mydlom. Nezanedbateľná je tiež hygiena úst a zubov. Tí, ktorí sú dostatočne zásobení uhlím, nech občas myslia aj na tú tisícku chudobných, mrznúcich rodín. Ak disponujú zásobami nazvyš, nech ich odovzdajú pre verejné potreby.
Naša krajina je v zúfalej situácii. Musíme držať všetci pokope, lebo sme sami. Naši bohatší spoluobčania, nenechajte chudobnejších, ak už prežili štyri roky vojny, padnúť obeti strašlivej nákaze! Treba totiž vedieť, že šírenie španielskej chrípky spôsobuje predovšetkým nedostatok uhlia.
(Kassai Hirlap 11. 12. 1918)
Vyhlásenie slovenskej republiky
Dnes o tretej hodine poobedňajšej sa v zasadacej miestnosti mesta Košíc zišli delegáti zo susedných slovenských žúp (maď. tót-lakta megyék), aby prerokovali dôležité otázky vo veci vyhlásenia a riadenia slovenskej republiky (maď. tót köztársaság). Rokovania boli vedené bez účasti zástupcov tlače, no s tým, že o priebehu a výsledkoch budú noviny včas a dostatočne informované.
Medzitým sa pred radnicou zišiel dav, čítajúci zhruba niekoľko stoviek ľudí. Potom sa na balkóne objavil člen Národnej rady Lajos Surányi a krátkym príhovorom informoval prítomných o dosiahnutých výsledkoch. Vyhlásil, že nezhody medzi maďarským a slovenským národom sú úplne odstránené a že došlo k vzájomnej dohode vo veci spoločného postupu voči Čechom. Na záver vyzval ľudí k pokojnému rozchodu, k čomu nakoniec aj došlo.
(Kassai Hirlap 12. 12. 1918)
Obrazy Habsburgovcov odstránené
Účastníci nedávneho zasadania košickej Národnej rady prijali s veľkým oduševnením návrh poslanca Györgya Banekovicha, aby boli obrazy s podobizňami Habsburgovcov sňaté zo stien mestskej zasadacej miestnosti. Návrh prešiel a miesto Habsburgovcov bude zdobiť stenu radnice krásne zreštaurovaná maľba košického výtvarného umelca Eleméra Halász-Hradila, znázorňujúca erb mesta Košice.
(Kassai Hirlap 12. 12. 1918)
Revízia kasární
Včera sa začala pod dozorom štvorčlennej komisie, v čele s Károlyom Vukovichom, revízna prehliadka všetkých vojenských kasární na území Košíc. Kontrola potrvá zrejme dlhšiu dobu. Po ukončení revízie budú ihneď prijaté príslušné kroky na odstránenie nedostatkov na zanedbaných budovách. Na rozdiel od starého režimu však nebudú kasárne opravené na spôsob väzení, ale tak, aby sa v nich mohli vojaci cítiť útulne a pohodlne. Obytné priestory budú spĺňať všetky nevyhnutné hygienické požiadavky.
(Kassai Hirlap 13. 12. 1918)
Košice nebudú obsadené. Demarkačná čiara je na svete!
Teraz už môžeme našich občanov definitívne ubezpečiť o tom, že Košice zostanú súčasťou Maďarska. Česká nenasýtenosť totiž chcela zabrať a pripojiť k česko-slovenskému štátu (maď. cseh-szlovák állam) aj čisto maďarské etnické územia, mysliac si pritom, že v novom štátne môžu existovať maďarské obce a veľké maďarské mestá, naproti tomu v Maďarsku nemôžu byť také slovenské dediny (maď. tót faluk), kde obyvateľstvo takpovediac bez výnimky ovláda maďarčinu.
Česi si mysleli, že tým, že južne od Košíc leží zopár slovenských obcí, ktorých obyvateľstvo nedáva dohromady ani tretinu celkového počtu obyvateľstva Košíc, prináleží mesto automaticky do slovenskej etnickej oblasti a teda musí byť bez debaty pripojené k ich novému štátu. Len preto, že v okolí Košíc žije 8-10 tisíc Slovákov, z ktorých väčšina vie po maďarsky a ktorí naďalej chcú vo svojich školách maďarčinu ako vyučovací jazyk, musí prejsť veľké maďarské mesto k Slovákom?
Keďže dlhú dobu ani nevedeli narysovať onú demarkačnú čiaru, Košičania žili denno-denne v obavách. Celé týždne sa báli, vari na ktorej strane hranice sa ocitnú. Táto obava je už našťastie iba minulosťou. Košické obvodné veliteľstvo totiž hlási nasledujúce nariadenie od ministerstva vojny: podľa nariadenia č. 33315 došlo po dohode s česko-slovenským vyslancom v Budapešti k stanoveniu demarkačnej čiary, ktorá sa tiahne pozdĺž línie Kozárovce, Bátovce, Hontianske Nemce, Lešť, Tomášovce, Hnúšťa, Revúca, Betliar, Smolník, Gelnica, Margecany, rieka Hornád, južná hranica Šarišskej župy, Sečovce, Trebišov, Sobrance, vrch Vihorlat (1075 m), Humenné. Novú demarkačnú čiaru vzalo na vedomie aj najvyššie vojenské velenie Dohody. Na územie ležiace severne od tejto čiary nespadajú mestá Lučenec, Rimavská Sobota, Miskolc, Košice, Sátoraljaújhely a ani Užhorod.
(Kassai Hirlap 14. 12. 1918)
Nákladné autá v uliciach mesta
V poslednom období vídať v košických uliciach stále viac a viac vojenských nákladných áut. Veľkou rýchlosťou jazdiace vozidlá sa premávajú predovšetkým od stanice po ulici Lajosa Kossutha (dnes Mlynská ulica). Pod veľkými a ťažkými autami sa doslova trasie zem i budovy. Veľké kolesá priamo ohrozujú kanalizačné poklopy, ktoré nie sú stavané pre takúto váhu. Preto prosíme kompetentné úrady, aby prepravu nákladnými automobilmi uskutočňovali po vedľajších cestách a na okružných uliciach mesta.
(Kassai Hirlap 14. 12. 1918)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
