KOŠICE. Pred tromi rokmi založil kolektív architektiek a sociologičiek Spolku, v ktorej sa zaoberajú urbanizmom a zapojením verejnosti do tvorby mesta.
Spolok nahradili ženskou verziou a tak vznikla Spolka.
„Nehanbíme sa za to, že máme feministické postoje, ktoré upozorňujú na nerovnosti v spoločnosti, ale nie je to naša primárna agenda,“ vysvetľuje sociologička Zuzana Révészová.
Keďže sa chceli venovať verejným priestorom, oslovili mesto. To v tom čase pripravovalo nový územný plán.
„Vtedy prišla taká malá dohoda, že by sme mohli pomôcť s komunikáciou. Chceli sme riešiť participáciu a zapojenie obyvateľov do riešenia konkrétnych lokalít a verejných priestranstiev nám prišlo kľúčové, pretože vidíme, že čokoľvek sa v Košiciach navrhuje, nie je k tomu kultivovaná verejná diskusia. Vznikne boom a hneď sú petície a to je dôsledok toho, že komunikácia neexistuje.“
Záujem Košičanov o mesto
Podľa Révészovej by mala konkrétnym návrhom predchádzať diskusia s obyvateľmi, čo však samospráva často zanedbáva.
„Príde im to ťažké a drahé, ale mal by to byť úplný štandard. Keď sme prišli s týmto návrhom, tak sme zistili, že sa rieši príprava jedného z najdôležitejších dokumentov pre mesto a nemá ju kto odkomunikovať. Neviedla sa o tom verejná debata, prišlo nám to ľúto. Územný plán sa rieši na desaťročia dopredu, bola by škoda, keby sa schválil bez širšieho povedomia.“
Spolka preto začala robiť sériu stretnutí s obyvateľmi a vyzývať ich, aby pripomienkovali nový územný plán. Ľudia podľa nich chcú byť informovaní.
„Existuje čoraz väčšia skupina ľudí, ktorá má potrebu aj participovať, pretože vzťah k mestu je v Košiciach veľmi silný. Vidieť to na úspešných potulkách. Zamerali sme sa na ľudí, ktorých nazývame mestotvorcovia, sú to ľudia, ktorí majú záujem o mesto. Môžu to byť aj zástupcovia inštitúcií, ale aj ľudia, ktorí sú angažovaní vo voľnom čase, alebo sa venujú kultúre. Nemusia byť odborníci, ale zaujíma ich to.“
Viac informácií, menej petícií
Petície sú v Košiciach často jediným nástrojom obyvateľov, ako zatlačiť na mesto, ale podľa architektky Viktórie Mravčákovej by to tak v ideálnom scenári nemalo byť.
„V prvom rade by všetko malo od začiatku prebiehať veľmi transparentne, ale je veľmi dôležité, ako presne ľudí zapojíme a ako ich budeme informovať. Ešte predtým, než sa nejaký projekt začne navrhovať, je dobré zvážiť zapojenie ľudí. Môže to pomôcť efektívnejšie smerovať investície a zároveň mať obrovský benefit pre mesto. Dôležité je potom udržať túto participáciu počas celého procesu projektu."
Neznamená to však podľa nej, že sa obyvatelia stávajú architektmi, dôležité je aj zachovať odbornosť.
„No ľudia majú najlepšie skúsenosti s tým, ako priestor používajú, napríklad oproti architektom, ktorí miesto analyzujú z úplne inej perspektívy,“ vysvetľuje architektka, ktorá pracuje na Inštitúte plánovania a rozvoja Prahy.
Rómovia v iných častiach
Veľkou témou pre Spolku je aj riešenie Lunika IX. Zapojili sa do architektonickej súťaže, ktorú mesto vypísalo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
