KOŠICE. Príbeh košických mučeníkov sa odohráva v 17. storočí.
Už vtedy boli Košice dôležitým strediskom obchodného a spoločenského života na východe Uhorska.
V meste sídlilo kráľovské vojsko, ktoré malo na starosti brániť východné územia krajiny pred vpádom Turkov.
Velil mu kapitán, ktorý býval v Levočskom dome.
Zastával aj funkciu veliteľa mesta, čo mu umožňovalo zastupovať kráľa a dávalo mu plnú moc aj nad mestskou radou a richtárom.
V tom čase bola politická situácia v krajine búrlivá.
Uhorskí králi v krajine tvrdo šírili katolícku vieru a ostro bojovali proti protestantom, medzi ktorými boli aj sedmohradské kniežatá.
Tým sa kráľovské kroky, ako napríklad konfiškácia majetkov či kostolov, či zvýšenie daní, nepáčili a vzrastala tým ich nenávisť voči katolíkom.
V boji proti korune sa neváhali spojiť dokonca ani s Turkami, ktorí túžili po znovuzískaní území na východe Uhorska.
Nepokoje vyústili do viacerých stavovských povstaní.
Jedným z nich je aj tzv. Betlenovo povstanie, vedené Gabrielom Betlenom v rokoch 1619 až 1622.
Nepomohlo ani dobré opevnenie
Postavenie kráľovského miestodržiteľa vtedy zastával Andrej Dóczy, verný korune.
Začiatkom septembra roku 1619 sa pod hradbami mesta utáborili Betlenove vojská na čele s veliteľom Jurajom I. Rákoczim.
Košice však mali dobré opevnenie, na ktoré vojaci neboli pripravení a násilím dnu vniknúť nevedeli.
Vnútri mesta sa však nachádzali sedmohradskí prívrženci, ktorí po rokovaní dosiahli otvorenie mestským brán aj proti vôli kapitána.
Betlenove vojská uväznili Dóczyho v Levočskom dome a pred jeho dvere postavili stráž.
Vnútri sa však nachádzali aj traja katolícki kňazi.
Dvaja z nich, 36-ročný Štefan Pongrácz a 35-ročný Melichar Grodziecki, patrili k jezuitom a boli duchovnými otcami košických katolíkov.
Marek Križin (Križevčanin), ostrihomský kanonik, ktorý mal v tom čase 30 rokov, prišiel do Krásnej nad Hornádom spravovať majetky bývalého benediktínskeho opátstva.
Vojská mali nariadené izolovať ich a držať o hlade aj smäde.
Posledné hodiny
Protestanskí predstavitelia ich navštevovali so žiadosťou o zrieknutie sa ich viery.
Kňazi však rezolútne odmietli.
Keďže nemohli splniť ani požiadavku o výkupné, protestanti im pohrozili smrťou a kňazi vedeli, že to myslia vážne.
Preto sa navzájom vyspovedali a nahlas sa modlili.
Krátko po polnoci zo 6. na 7. septembra sa do ich izby vrútil kalvínsky kazateľ Alvinczi spolu so skupinou ozbrojencov.
Ako prvého zrazili na zem Štefana Pongrácza, poviazali ho a jeho i druhého jezuitu, Melichara Grodeckého, nútili, aby sa stali kalvínmi.
Po ich odmietnutí nastalo kruté mučenie, pričom najviac si odniesol práve Pongrácz.
Zavesili ho za ruky na povalu, odrezali mu časť tela a pálili ho, až mu vyšli vnútornosti.
Grodzieckeho dobodali a nakoniec sťali.
Kanonika Križina medzitým nabádali, aby bojoval proti „cudziemu tyranstvu“ a začal vyznávať „uhorské náboženstvo“.
Keď odmietol, mučili ho ohňom a taktiež sťali.
Tri nehybné dokrvavené telá nakoniec vyhodili do odpadovej žumpy Levočského domu.
Pongrácz však nebol mŕtvy, podľa výpovedí svedkov žil ešte 20 hodín, počas ktorých sa z posledných síl nahlas modlil.
Dostalo sa im patričnej úcty
Keď sa to ráno dozvedeli obyvatelia mesta, zostali zhrození.
Čin odsúdili dokonca aj mnohí protestanti.
Katolíci ich telá od Betlena žiadali, aby ich mohli dôstojne pochovať, no sedmohradské knieža to dovoliť nechcelo.
Preto ich košický senát nechal tajne pochovať na neznámom mieste.
Ich telesným pozostatkom sa dostalo patričnej úcty až o pol roka neskôr.
Zaslúžila sa o to manželka uhorského palatína Žigmunda Forgácha Katarína, rodená Pálffyová, ktorá prijala Betlenovo pozvanie do tanca na jednej hostine len pod podmienkou, že bude môcť umučených kňazov patrične pochovať.
Betlen súhlasil.
Ich pozostatky boli najprv uložené v Nižnej Šebastovej.
Odtiaľ cestovali do Hertníka, kde mali Forgáchovci svoje majetky, potom sa dostali do trnavského kláštora klarisiek.
Neskôr bola časť relikvií prevezená do uršulínskeho a časť do jezuitského kostola.
Košickí mučeníci boli blahorečení 15. januára 1905 pápežom Piom X. a o 90 rokov neskôr ich Ján Pavol II. pri príležitosti návštevy Slovenska v roku 1995 vyhlásil za svätých.
Ich liturgická pamiatka sa slávi na výročie ich smrti, teda 7. septembra a slovenskí jezuiti ich uznávajú ako patrónov svojej viceprovincie.
V košickej mestskej časti Nad jazerom je trom kňazom zasvätená celá farnosť.
V miestnom kostole sa tiež nachádzajú ich relikvie, dovezené pri príležitosti ich svätorečenia z Trnavy.
Farnosť svätých košických mučeníkov sa nachádza aj v Humennom na Sídlisku III, kde im je zasvätený taktiež aj kostol.
Slávnostné jubileum predchádza prípravný rok
Počas ďakovnej svätej omše, slávenej pri príležitosti blahorečenia Anky Kolesárovej v sobotu 1. septembra 2018, vyhlásil Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup metropolita, prípravný rok, ktorý predchádza jubilejné štvorsté výročie mučeníckej smrti kňazov.
Začal sa v sobotu 1. decembra 2018 na odpustovej slávnosti sv. Ondreja, patróna košickej arcidiecézy.
Počas tohto roka pripravuje košická arcidiecéza viacero aktivít, o ktorých nás informoval hovorca košického arcibiskupského úradu Jaroslav Fabian.
„V tomto roku sa siedmeho septembra uskutoční v košickej katedrále Jubilejná slávnosť štvorstého výročia od mučeníckej smrti Svätých košických mučeníkov,“ prezradil Fabian.
Na zvýraznenie posolstva i osláv jubilea začali po celom území arcidiecézy putovať dva relikviáre, ktoré si v plánovaných intervaloch odovzdávajú jednotlivé farnosti.
„Slúžia na prehĺbenie úcty k sv. Košickým mučeníkom a na to, aby sa na príhovor týchto svätých viac zveľaďoval život vo farských spoločenstvách,“ vysvetlil Fabian.
Podľa jeho slov však program zďaleka nekončí.
„Na podporu motta prípravného roka, Obnoviť túžbu po vernosti, sa počas nasledujúcich mesiacov uskutoční titulovanie Veľkej auly TF KU na Aulu Svätých košických mučeníkov, digitálna vizualizácia podôb tvárí košických mučeníkov podľa jestvujúcich ostatkov, požehnanie základného kameňa nového pastoračného centra v Obišovciach, prvá konsekrácia zasvätených panien v Košickej arcidiecéze, celý rad liturgických slávení a pastoračných aktivít pre mladých, pre rodiny a pre snúbencov i manželov, jubilujúcich strieborných a zlatých, ktorých chceme pozvať na svätú omšu do košickej katedrály, aby sme zvýraznili vernosť, ktorú si zachovali v manželstve,“ menoval akcie, na ktorých sa veriaci môžu zúčastniť.
„Prebiehajú zaujímavé katechézy, je možné získať úplné odpustky a uprostred januára sa uskutoční aj významná konferencia Fenomén mučeníctva v košickej arcidiecéze v aule Teologickej fakulty KU v Košiciach,“ uzatvoril Fabian program prípravného roku.
Kto boli košickí mučeníci?
Štefan Pongrácz: Do šľachtickej rodiny sa narodil v roku 1583 v meste Alvinc v Sedmohradsku. Odmalička bol veľmi zbožný. Keď oznámil svoje rozhodnutie vstúpiť do rehole svojim rodičom, nesúhlasili, no ponechali mu slobodu. V roku 1602 vstúpil do noviciátu jezuitov v Brne, kde o dva roky zložil prvé sľuby. Neskôr pôsobil v Ľubľane, Klagenfurte, kde učil rétoriku a literatúru, či v Štajerskom Hradci, kde dokončil teologické štúdium. V roku 1613 bol vysvätený za kňaza a poslaný do Humenného učiť na Katolíckom gymnáziu, kde sa neskôr stal aj riaditeľom- Bol však stále pastoračne činný. Do Košíc sa dostal na žiadosť Andreja Dóczyho, ktorý si želal, aby jezuita slúžil v jeho meste. Stalo sa tak v roku 1618.
Melichar Grodziecki: Na svet prišiel v poľskom Tešíne v roku 1584 ako vnuk tešínskeho kastelána Mateja. Pochádzal zo šľachtickej rodiny. V roku 1603 sa stal členom Spoločnosti Ježišovej a noviciát absolvoval v Brne, kde sa zoznámil so Štefanom Pongráczom. O dva roky neskôr zložil prvé sľuby a za kňaza ho vysvätili po štúdiu v pražskom kolégiu sv. Klementa v roku 1614. Predstavení ho poslali do Košíc v roku 1618, aby sa staral o slovenských aj nemeckých veriacich.
Marek Križin: Pochádzal z chorvátskeho mesta Križevac. Narodil sa v roku 1589 v zbožnej šľachtickej rodine. Za kňaza bol vysvätený v roku 1615. Keď si ho ostrihomský arcibiskup sídliaci v Trnave, Peter Pázmáň, povolal do svojho biskupstva, stal sa učiteľom a riaditeľom kapitulských škôl. Neskôr ho arcibiskup povýšil na kanonika a svojho radcu a zveril mu do správy majetky v opátstve krásnej nad Hornádom, kam Pongrácz neskôr často cestoval. Na cestách sa zoznámil s jezuitmi Pongráczom a Grodzieckim.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
