Veľké slovenské ľudové zhromaždenie v Košiciach
Veľké ľudové zhromaždenie Slovákov, ohlásené ešte v nedeľu, sa uskutočnilo včera pred hotelom Schalkház, za účasti obyvateľov okolitých obcí. Stretnutie zorganizovala slovenská rada v spolupráci so šarišskými a spišskými slovenskými stranami. Ľudové zhromaždenie otvoril Dr. Demeter, ktorého si zvolili účastníci za svojho predsedu. Po ňom vystúpili s príhovormi univerzitný profesor Dr. František Jehlicska a žilinský právnik Dr. Tvardy. V mene slovenský žien predniesla oduševnenú reč slovenská spisovateľka Hana Gregorová. Nasledujúcimi rečníkmi zhromaždenia boli Miloslav Schmidt, tajomník Slovenskej národnej rady v Martine a poručík Edmund Borek. Hneď na to vyvolal búrlivý potlesk publika ražňanský gazda Szopko, ktorý vystúpil v pozícii rečníka ľudu. O autonómii slovenského ľudu hovorili Imrich Gyurasko zo Solivaru a novinový redaktor Ján Vojdassak.
Na konci odzneli ďakovné slová predsedu Slovenskej národnej rady v Košiciach, Júliusa Kustru, ktorý sa poďakoval všetkým zúčastneným. Dr. Demeter na záver prečítal pozdravný telegram prezidentovi Masarykovi a ministrovi Šrobárovi. Ľudové zhromaždenie ukončila česká hymna.
(Kassai Hirlap, 21. 1. 1919)
Generál Piccione v Košiciach
Hlavný veliteľ československých vojsk generál Piccione prišiel včera predpoludním do Košíc, aby prezrel tunajšiu posádku a učinil dôležité vojenské rozhodnutia. Na stanici očakávala ho čestná stotina československého zahraničného vojska a 30. streleckého pluku.
Keď vlak vchádzal do stanice, zahrala hudba hymny: „Kde domov môj“ a „Nad Tatrou sa blýska“. Generál vzdal i s celým svojim sprievodom počesť našim hymnám, na čo kráčal s generálmi Rossim a Zinconem, ako aj s plukovníkom Schöblom, ktorí ho so svojimi štábmi na stanici čakali, vedľa frontu čestných stotín.
Na hlavnej triede (Hlavná ulica, pozn. autora) soskupilo sa zatiaľ vojsko, ktoré generál Piccione prezrel. Na to vojsko defilovalo. V budove 6. divízie bola vojenská porada. O 11. hod. prijal generál dôstojníkov tunajších formácií a vyslovil im svoju vďaku, menovite plukovníkovi Schöblovi a podplukovníkovi Beranovi, a svoje uznanie. Ubezpečil všetkých, že miluje československý národ a že je šťastným, že môže tomuto národu v jeho spravodlivom usilovaní za uskutočnenie jeho práv pomáhať. V tom istom smysle pozdravil aj deputácie mesta a úradov, ktoré k nemu prišli na poklonu.
(Slovenský východ, 21. 1. 1919)
Výtržnosti vidiečanov neutíchajú
Polícia zadržala viaceré podozrivé Myslavčanky u ktorých po prehliadkach objavili veľké množstvo odcudzených erárnych vecí. Zaistený lup bol zabavený a zadržané osoby predvedené k policajnému výsluchu.
(Kassai Hirlap, 21. 1. 1919)
Nový dozorca polepšovne
Minister Dr. Šrobár poveril technickým dozorom košickej polepšovne Gašpara Mészárosa - Balusku. Správy o odvolaní riaditeľa Fürsta a jeho nahradení novým dozorcom sú nepravdivé. Riaditeľ Fürst zostáva vo svojej funkcii naďalej.
(Kassai Hirlap, 22. 1. 1919)
Národné trenice v školách
V dnešnej chaotickej dobe, kedy už človek pomaly nevie posúdiť ani to, či je chlapec alebo dievča, sú drobné demonštratívne prejavy na dennom poriadku. V prvom rade máme na mysli naše žiactvo, medzi ktorým sa z času na čas objavujú rôzne protichodné tendencie a ktoré si potom vybavujú podľa vlastného úsudku.
Pred pár dňami zorganizovali mladší žiaci jednej z košických stredných škôl osobitý spôsob protestu. Jeden zo slovenských žiakov sa objavil v škole s kokardou v slovenských národných farbách. Spolužiaci z triedy na to odpovedali podobne, všetci si na druhý deň pripli červeno-bielo-zelené kokardy. Takto sa v triede vytvorili dva nepriateľské tábory, ktoré sa snažili spočiatku riešiť národnostné nezrovnalosti ostrými slovnými výmenami. Keďže protirečivé názory sa týmto spôsobom nedarilo uhladiť, začali voči sebe uplatňovať silnejšie argumenty. Spor nakoniec rozlúskol až citlivý zásah profesorského zboru. Žiakom bolo vysvetlené, že veľká otázka, ktorú sa medzi sebou snažia rozlúsknuť bude vyriešená až na mierovej konferencii. Z ich strany je to úplne zbytočná strata času, aby sa tým zapodievali na hodinách geografie.
Je síce pekné, že naše žiactvo sa zaujíma o veci dospelých, ale tie nech radšej prenechajú na to povolaným ľuďom. Žiak sa má v prvom rade učiť a nie politizovať! Bude mať na to neskôr ešte dostatok času.
(Kassai Hirlap, 23. 1. 1919)
Zakázaný denník
Košický denník „Kassai Ujság“ je od mešťanostu Mutňanského pre článok písaný v protištátnom duchu na 7 dní zakázaný. Súčasne upozornil i ostatnie v Košiciach vychádzajúce denníky, že by sa podobných beztaktností zdržiavali, poneváč každý v nepriateľskej myšlienke písaný článok privedie bezohľadné zastavenie vzápätí. Keď náš slovenský minister s plnou mocou Dr. Šrobár Košice navštívil, vyšla mu deputácia maďarského obyvateľstva v ústrety, aby ho privítala. Tá istá deputácia prisľúbila vernosť československému štátu a prisľúbila taktiež, že chrániť sa bude každého protištátneho prejavu. Výsledok? Neprejde deň, že by v niektorom maďarskom denníku nestál posmešný, nás poburujúci článok, ktorého pôvodca by plným právom Spielberg (bývalé väzenie Špilberk v Brne, pozn. autora) zasluhoval. Naše vrchnosti zadržali sa voči maďarskej žurnalistike vždy s najväčšou lojalitou a nekládli im žiadne ťažkosti v cestu. Hľa tak sa odpláca maďarská žurnalistika, ktorá si nikdy neznala spravedlnosti a veľkodušnosti vážiť. Potom však narieka a cíti sa ukrivdenou, keď sa k prísnym prostriedkom siahne a keď sa vydávanie zastaví.
(Slovenský východ, 22. 1. 1919)
Šemšický prípad
Šemšický prípad už každý pozná. Šemša je viac ako z polovice slovenská dedina, neďaleko Košíc ležiaca. Keď ju naše vojská obsadili, tamojší učiteľ dostal na žiadosť obyvateľstva od našich vojsk rozkaz, aby v patronáte šemšickej grófky slovenský vyučoval. Milostivá pani nebola s tým usrozumená. Ešte v ten deň chcela zachrániť Uhorsko a vydala tvrdý rozkaz, že v jej dedine a v jej patronáte sa bude po maďarský vyučovať. To len ona môže určiť v akej reči sa budú slovenské deti do života pripravovať. Pani grófka nechcela znať žart. Nuž tak sa veci mali. Teraz bolo milostivej panej vojenským veliteľstvom dôrazne pohrozené, že bude okamžite internovaná, a jej zámok vojenským účelom rekvirovaný, ak neustane v jej prejavoch dôslednej nelojality oproti československej republike.
(Slovenský východ, 24. 1. 1919)
Ponosy kaviarnikov
Kaviarnici a ich zamestnanci ponosujú sa na zlý obchod. Radi veríme. Človek nerád ide do miestnosti, kde ho urážajú a nerešpektujú jeho potreby. Choďte do kaviarne a neuslyšíte nič iné, než uplakané maďarské „Nóty“. Cigáni politizujú a chcú, aby človek im dal svoje groše, ktorých je v Košiciach všade treba. Slovenského a českého časopisu vám nepredložia a mnohý sklepník pri súčtovaní chce vynahradiť si ušlý zárobok. Kto sa čuduje, že každý ide radšej tam, kde netreba sa zlostiť, alebo zostane doma? Keď páni hľadajú príčinu svojho obchodného úpadku, nech sa bijú do pŕs a povedia: Mea culpa.
(Slovenský východ, 24. 1. 1919)
Poznámka: Pri článkoch zo slovenských novín bol pre autenticitu ponechaný pôvodný pravopis.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
