KOŠICE. Pred 25 rokmi, 17. decembra 1993, otváral kurátor Vladimír Beskid prvú výstavu v novozaloženom Múzeu Vojtecha Löfflera.
Po štvrťstoročí to bol opäť on, kto pre návštevníkov pripravil výber zo súčasnej slovenskej a českej kritickej maľby Criticon, ktorým si múzeum pripomenulo okrúhle jubileum.
Umelcov znepokojujú vojny i „zlaté“ klietky
Ak ste v posledných dňoch či týždňoch išli po Alžbetinej ulici a zrak vám padol do útrob Múzea Vojtecha Löfflera, nemohli vašej pozornosti ujsť dva veľkorozmerné obrazy.
Ich autorom je zástupca mladšej maliarskej generácie Michal Černušák, ktorý sa vo svojej tvorbe zaoberá reflexiou súčasnej postindustriálnej spoločnosti.
„We are not your Toys“, v slovenskom preklade „Nie sme tvoje hračky“ a „American Dream - Americký sen“ zobrazujú krajinu sťaby zničenú vojnou či prírodu po deštruktívnom zásahu človeka.
Sú znepokojivé, ale nie odpudzujúce.
A vlastne už letmý pohľad na ne naznačuje, o čom Criticon je, jeho politicko-sociálny podtext.
„Zámerom výstavy je ukázať aktuálnu maľbu ako živé médium, ktoré dokáže reflektovať súčasný svet kriticky a analyticky a pritom absorbovať rozličné vplyvy a vizualitu reklamy, masmédií či digitálnych médií,“ uvádza kurátor Vladimír Beskid.
A keď vojdete do výstavnej sály a pozriete si ďalšie diela zistíte, že rovnako znepokojivé sú všetky.
Odráža sa v nich to, čo sa na nás denne valí z televíznych novín a voči čomu sme neraz takmer imúnni.
Násilie, vojna, radikalizmus, migranti, ale aj konzumný spôsob života, fascinácia komerciou a luxusom, „zlatá“ klietka – to všetko sú témy, ktoré oslovujú mnohých umelcov.
Práve to bol, samozrejme, jeden z predpokladov pre účasť na výstave.
Kurátor vybral trinástich autorov, ktorí spĺňali tieto požiadavky.
„Okrem toho, že sa vyjadrujú k aktuálnym témam, základnou otázkou bolo, aby to boli výtvarníci, ktorí sú etablovaní na výtvarnej scéne i v rámci stredoeurópskeho regiónu,“ vysvetľuje výber umelcov riaditeľka múzea Milena Gašajová.
O azylantoch v maliarskej knihe
Vlad Yurashko žije v Banskej Bystrici, no pochádza z Ukrajiny.
Je pochopiteľné, že ho najviac znepokojuje vojnová situácia v jeho krajine.
Na plátnach necháva defilovať vojakov, ale aj „podivných zelených mužíčkov“, ako ich označil Vladimír Beskid.
Ale ľahostajné mu nie sú ani iné problémy.
Návštevník galérie si môže zalistovať v jeho autorskej maliarskej knihe Asylant Book.
Český umelec, performér a vysokoškolský pedagóg z Ostravy Jiří Surůvka tiež nie je nevšímavý k aktuálnemu dianiu.
Za Strojcov vojny na svojich plátnach vtipne označuje ovocné hlavy – citróny, hrušky, ale ukazuje aj samotné vojnové scény.
Na „krízovú“ situáciu v spoločnosti reaguje Slavomír Durkaj maľbami, v ktorých konfrontuje napríklad svetový potravinový reťazec a násilie, oba existujú vedľa seba, neraz bez toho, aby sme sa nad tým vôbec pozastavili.
Ideologické konflikty a stupňujúci sa radikalizmus oslovili Jiřího Davida, Mareka Medunu i zástupcu mladšej výtvarnej generácie Erika Šilleho.
Viaceré vystavené diela sa zaoberajú „absurdnou fascináciou komerciou, luxusom a spotrebou, ale aj intímnejšou sférou súčasného života – podobami ´zlatej´ klietky,“ pripomína kurátor.
Túto skupinu diel reprezentujú napríklad český maliar, grafity a public art umelec Pasta Oner či Trnavčan Martin Kochan.
Pedagóg na Katedre maľby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Ivan Csudai ostal verný svojmu plyšovému medvedíkovi a „zlatejˇ“ klietke.
Výstava ako medzigeneračný dialóg
Trinásť vystavujúcich autorov reprezentuje pomerne široké vekové rozpätie a zároveň rôzne umelecké školy.
Najviac skúseností má za sebou Jiří David, ktorý sa o ne delí s nádejnými umelcami ako pedagóg na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe.
Verejnosti je známy ako autor Srdca nad hradom či zrkadlovej interpretácie Muchovho diela Apoteóza v česko-slovenskom pavilóne na bienále v Benátkach.
Ku skúseným pedagógom patrí aj Jiří Surůvka, vedúci Ateliéru video, intermédií a performance na Fakulte umení Ostravskej univerzity. Slovenské školstvo reprezentuje napríklad Ivan Csudai, ale aj jeho žiak Michal Černušák, reprezentant mladšej, či skôr už asi strednej generácie.
K nej patrí aj Košičanka Lucia Dovičáková, ktorá sa neodklonila od svojej témy – od ženského sveta.
Lucia je absolventkou košickej Fakulty umení Technickej univerzity, rovnako ako Slavomír Durkaj a Ján Vasilko.
Generáciu štyridsiatnikov zastupuje na výstave aj rožňavský rodák, pôsobiaci v Bratislave Erik Schille, absolvent VŠVU v Bratislave, tiež u profesora Ivana Csudaia. Schilleho meno sa spája aj s návratom maľby do súčasného slovenského umenia.
Na košickej výstave však zaujme aj komornou sochou Tancujúce pandy – milé zvieratká sa zabávajú na palube potápajúcej sa lode.
Maľovať sa dá aj na žuvačky
Vynaliezavosť pri hľadaní nielen tém, ale aj materiálov, potvrdzuje ďalší z autorov, slovenský maliar Martin Kochan.
Ako podklad mu poslúžili žuvačky. Z dvadsiatich maličkých plôšok, naukladaných vedľa seba, vytvoril podklad pre minimalistické maľby, zamerané na kritiku súčasného konzumného života.
Aj keď ide o výstavu maliarskych diel, autori neostali len pri klasike.
Ukazujú, že aj tá môže mať mnoho podôb.
A tak okrem maliarskej knihy možno v Múzeu Vojtecha Löfflera vidieť aj digitálnu tlač na sieťovinu či videopráce, inšpirované známymi filmami.
Súčasná maľba je predmetom mnohých debát, veľa sa hovorí o jej poslaní a tendenciách.
Svojím dielom k tomu prispeje aj reprezentatívny katalóg, ktorý múzeum k výstave, končiacej sa v nedeľu, vydáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
