Nadporučík Kohout hlavným policajným kapitánom
Minister s plnou mocou pre Slovensko Dr. Šrobár vymenoval nadporučíka Kohouta za hlavného policajného kapitáňa mesta Košíc. Nadporučík Kohout si počas svojho krátkeho, ale výsledkuplného účinkovania u vojenskej polície veľké zásluhy a plnú dôveru košického – či maďarského, alebo slovenského – mešťanstva získal. Mnoho zdaru v tomto zodpovednostiplnom postavení!
(Slovenský východ, 2. 2. 1919)
Vykrádajú cintorín
Niet paliva na kúrenie! Ľudia si nemajú s čím zakúriť. Keďže obyvateľstvo predmestí zostalo úplne bez zásob dreva, palivo hľadajú, kde sa len dá. Drevené baraky postavené na športovom ihrisku boli behom niekoľkých dní úplne rozobraté – rozkradnuté. Tentoraz prišli na rad drevené kríže a stromy z cintorína na Tatranskej ulici (maď. Tátra utca, pozn. autora). Ľudia z periférií, skrátka každý, kto ma ruky, nohy, smeruje v húfoch na cintorín a v treskúcej zime vyťahuje spráchnivené hrobové kríže, vytína stromy a berie si ich domov, aby si mohol uvariť svoju chudobnú večeru. Čo to má znamenať, ak sa už vytínajú prícestné stromy? Je to snáď komunizmus alebo chudoba, prípadne nezáujem mesta a kompetentných úradov?
(Kassai Hirlap, 4. 2. 1919)
Rádiová stanica pre Košice
Ako sme sa podľa hodnoverných informácií dozvedeli, česko-slovenská vláda chystá v Košiciach zriadiť rádiostanicu, ktorá bude v priamom spojení s Prahou, Rímom a Parížom.
(Kassai Hirlap, 5. 2. 1919)
Električky zastavené
Prostredníctvom oficiálnej tlačovej správy riaditeľstva košickej električkovej dopravy uverejňujeme nasledovný oznam: „Električková doprava je od tejto chvíle na dobu neurčitú pozastavená. Dopravu nie je možné ďalej vykonávať, keďže podnik nedisponuje príslušnými zásobami uhlia ani vody“.
(Kassai Hirlap, 6. 2. 1919)
Otvorený list
Pánu Fischerovi-Colbriemu, biskupovi v Košiciach.
Obraciame sa na Vás, jako na našeho pastiera, aby Ste nás obránili proti šovinizmu maďarskému. My katolícki veriaci z obce Poľovo (Pólyi) ešte stále máme maďarské bohoslužby, napriek tomu, že sme samí Slováci. Obrátili sme sa na nášho pána farára a žiadali sme ho, aby nám v našom kostele slovenský odbavoval bohoslužby a on nám odpovedal, že nato ešte nedostal od Vás rozkazu a že bez toho on urobiť nemôže.
Prosíme Vás teda úctive, aby Ste mu to úradne v záujme cirkvi nariadili. Predpokladáme o Vás, že tejto našej žiadosti vyhoveť môžete a že aj v krátkom čase vyhoviete. Že nariadite nášmu p. farárovi, vzhľadom na zmenené pomery, aby bohoslužby u nás v našej materinskej slovenskej reči odbavoval.
Prosbu opakujúc, značíme sa v plnej úcte.
Veriaci obce Poľovo.
(Slovenský východ, 6. 2. 1919)
Bratislava a či Prešporok?
Ešte vždy nevieme, k akému pomenovaniu sa rozhodla naša vláda. Na veľkých, Dr. Františkom Machátom vydaných, mapách československého štátu stojí „Wilsonovo Mesto“. Slovenský Denník hovorí o „Prešporku“ a my vieme o „Bratislave“. Je síce pravda, že najpopulárnejší názov je Prešporok - pochádza však z nemeckého „Pressburg“. Bratislava je zase čisto slavianský historický názov, už pred tisíc rokmi, v slávnej dobe veľkomoravskej užívaný. „Wilsonovo Mesto“ malo byť naším večným výrazom vďaky oproti osloboditeľovi malých národov, je však pochybné, či by sa takéto pomenovanie i v širokých vrstvách ujalo, súc uchu nezvyklé a cudzé. Myslíme a úfame, že sa vláda pre staroslovenskú „Bratislavu“ rozhodne. Už i stará pieseň hovorí: „Bratislava, Bratislava – tam zapadla Slávov sláva“.
(Slovenský východ, 7. 2. 1919)
Civilná ambulancia 6. Čs divízie pre chudobu
Veliteľstvo 6. čs. divízie z Italska oznamuje obyvateľstvu Košíc a okolia, že pri veliteľstve 6. čs. zdravotného oddielu z Italska v kadetskej škole bude otvorená dňa 6. februára lekárska ambulancia v prospech chudobnej triedy občianstva. Ordinovať sa bude každý deň od desiatej do pol dvanástej. Liečenie a lieky budú bezplatné. Chudobní chorí nech prídu s dôverou do tejto ambulancie, ktorá bola zriadená kvôli účelu ludomilnému. Podobné lekárske inštitúcie sú už v činnosti k plnému uspokojeniu obecenstva vo všetkých dôležitých strediskách, obsadených vojskom 6. čs. divízie z Italska.
(Slovenský východ, 7. 2. 1919)
Prečo je nedostatok potravín?
Miestne slovenské noviny (Slovenský východ, pozn. autora) sa vo svojom dnešnom úvodnom článku pozastavili aj nad akútnym nedostatkom potravín v Košiciach. Za hlavnú príčinu tohto vážneho problému uviedli to, že pred česko-slovenským obsadením mesta odtiaľ Maďari všetko ukradli. Nechceme sa pustiť v tomto smere s našimi novinárskymi kolegami do polemiky, iba by sme radi podotkli to, čo spomenuli aj oni vo svojom včerajšom úvodníku, t. j. nekričme, nerečnime, ale čiňme sa. My potrebujeme hlavne potraviny. V tomto duchu sme sa už obrátili aj na príslušné úrady, aby učinili nevyhnutné opatrenia. Bez prebytočných hádok o to prosíme aj tentoraz!
(Kassai Hirlap, 8. 2. 1919)
Denník Kassai Hirlap zakázaný
Od košického starostu Dr. Vladimíra Mutňanského sme dostali nasledovný prípis:
Oznamujem Vám, že váš denník bol pre článok „Csehországban már nem bíznak feltétlenül a békekonferencia kedvező döntésében“ (V Čechách už bezpodmienečne nedôverujú v priaznivé rozhodnutie mierovej konferencie) uverejnený dňa 7. februára 1919 v 31. čísle a napísaný v protištátnom duchu, zakázaný na dobu neurčitú. Zákaz nariaďujem aj z toho dôvodu, že váš denník opakovane používa slová „Tót“ a „Felvidék“.
Vydanie dnešného čísla nášho denníka nám pán starosta výnimočne povolil, keďže zákaz prišiel až po uzávierke (po jedenástich dňoch začal Kassai Hirlap opäť vychádzať, pozn. autora).
(Kassai Hirlap, 8. 2. 1919)
Pri článkoch zo slovenských novín bol kvôli autenticite ponechaný pôvodný pravopis.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
