KOŠICE. Slovenskú premiéru hry Košičana Martina Čičváka Urna na prázdnom javisku uvádza v piatok 15. februára na Malej scéne Štátneho divadla Košice činoherný súbor.
Dvorný režisér Juraja Kukuru sa do svojho rodného mesta vracia ako autor čiernej komédie z divadelného prostredia, v ktorej sa svojráznym spôsobom s režisérom lúčia tri herečky a jedna operná speváčka.
Tri herečky a jedna operná speváčka sa stretávajú na prázdnom javisku, aby tu vykonali rituál. Pohrebný.
Lúčia sa so svojím režisérom, milencom a de facto i tvorcom. Lúčia sa svojsky a svojrázne. Občas až tragikomicky nepatrične.
Spolu s ním pochovávajú aj svoje spomienky i svoju minulosť. Ktovie, možno aj budúcnosť.
Počas tejto poslednej rozlúčky sa im v mysli vynárajú ich kľúčové postavy, útržky replík z divadelných hier, úvahy o divadle, ale aj o Európe.
Popri ich nemožnej snahe dohodnúť sa, sa samotný obrad komplikuje a začína sa čierna komédia.
Taký je základný námet hry Urna na prázdnom javisku, ktorá je nielen pohľadom do zákulisia divadla a do zákutí hereckej duše, ale aj úvahou nad divadlom, jeho zmyslom a premenou od antiky až do súčasnosti.
V Prahe ako herečka, v Košiciach režisérka
Čičvákova hra mala svetovú premiéru v novembri 2016 v pražskom Činohernom klube.
Režíroval ju vtedy sám autor, Martin Čičvák.
V Košiciach ju má v rukách režisérka Ivana Uhlířová, ktorá v pražskom naštudovaní tejto inscenácie účinkuje v jednej z postáv.
„Na začiatku bola len vôľa napísať zájazdovú komédiu – mal som v hlave obraz so štyrmi herečkami, ktoré si kdekoľvek vybalia z auta urnu s popolom a zahrajú hru bez toho, aby potrebovali čokoľvek iné. Až keď som začal písať, vec sa sama v sebe začala polarizovať, na dvere začali búchať dejiny drámy a týraná žena, ktorá je formou aj obsahom skoro každej dobrej divadelnej hry. A to, že píšem vlastne kriminálny triler – na to som prišiel až v momente, kedy som tie herečky vo svojej hlave obsadil v Macbethovi do čarodejníc – tam som pochopil, že toto by mi žiadna z herečiek nikdy neodpustila: keďže každá je predsa lady Macbeth,“ hovorí o zrode hry Čičvák.
Ako priznáva, po tom ako si hru v Prahe sám režíroval, je pripravený na to, aby ako autor akceptoval v Košiciach iný pohľad na svoj text.
Režisérka košickej inscenácie Ivana Uhlířová v pražskej inscenácii účinkuje ako jedna z „trúchliacich“ herečiek.
„Ako herec riešite iba svoju linku – prečo to hovoríte, čo vám vyhovuje, čo robia ostatní v súvislosti s vami... táto optika je veľmi zúžená, ale zase ide viac do hĺbky. Ako režisér máte optiku rozprestretú, riešite veľa vecí naraz a práca s hercom je iba jednou časťou z nich. Vidíte veci z vonku a často vám môžu herecké postrehy prísť nedôležité. Ja ako herečka viem, že je dôležité nepodceňovať ponuky od hercov, ich videnie a ich potreby, preto sú pre mňa poznámky od nich veľmi dôležité,“ porovnáva Uhlířová dve strany divadelnej barikády.
Ako dodáva, bolo pre ňu výhodou, že si Urnu na prázdnom javisku najprv „ohmatala“ ako herečka zvnútra.
„Inak ma nič nebrzdí, mám skvelé herečky a je to tak iné prostredie, že sa mi to nijak nezlieva s tým, čo je v Prahe,“ hovorí Uhlířová.
Aj bez mužov je testosterónu dosť
Zaujímavosťou nového titulu v repertoári košického divadla je, že je takmer čisto ženskou záležitosťou.
Inscenačný tím predstavenia vedie česká režisérka a zároveň autorka scény a kostýmov, Ivana Uhlířová.
Dramaturgičkou a pomocnou režisérkou je Eva Prchalová, hudbou do predstavenia prispel Ivan Acher.
V postavách lúčiacich sa herečiek sa predstavia Dana Košická, Katarína Horňáková a Lívia Michalčík Dujavová.
Opernú speváčku stvárni hosťujúca Aneta Hollá.
Podľa Kataríny Horňákovej hra čerpá aj z reálnych situácii, aj odžitých.
„Najmä teda zo ženskej šatne. No situácie, ktoré sa tam objavujú, nachádzajú svoje opodstatnenie aj v iných ako umeleckých či divadelných zamestnaniach, vzťahoch,“ myslí si Horňáková.
Ako dopĺňa Lívia Michalík Dujavová, nejde ani tak o trúchlenie herečiek nad urnou.
„Skôr ide o nejaké zorganizovanie poslednej rozlúčky. Je tam zobrazený práve ten divadelný svet a vzťahy, aké môžu byť medzi herečkami a režisérom. Ja som ešte nepracovala s režisérom, ktorého by som mala chuť zabiť,“ naznačuje Dujavová.
Muži na javisku protagonistkám inscenácie vôbec nechýbajú.
„Mužským elementom je mŕtvy režisér... V tomto prípade je tam testosterónu dosť..,“ hovorí Dana Košická.
Katarína Horňáková sa z čisto ženského obsadenia teší.
„Chlapov si doma užívam dosť popri mužovi a dvoch synoch. A či chýba mužský element? Isto nie, lebo je tam, po celý čas, hoc iba v urne, a už zosnulý,“ dodáva Horňáková s úsmevom.
A napokon Lívia Michalčík Dujavová si užívala to, že prvý raz skúšala iba v ženskom zložení: „Bolo to veľmi príjemné. Každá z nás má úplne inú energiu, čo sa mi páči.“
„Trúchliace“ herečky o Urne na prázdnom javisku
Zaujímavosťou čiernej komédie Martina Čičváka Urna na prázdnom javisku je to, že je napísaná výlučne pre ženské obsadenie.
Nielen o absencii mužov na javisku, ale aj o samotnej hre sme hovorili s predstaviteľkami trojice „trúchliacich“ herečiek Danou Košickou, Katarínou Horňákovou a Líviou Michalčík Dujavovou.
Aké vzťahy s režisérmi ste zažili počas svojej kariéry?
D. Košická: „Tak ako v živote, tak aj v divadle stretnete rôznych ľudí, snažím sa ich nesúdiť. Režisérom nemôže byť hocikto, je to súhra talentu, inteligencie a niečoho nepomenovateľného, čo možno nazvať charizmou... a niekedy sa stane, že niečo z toho chýba a začne to škrípať...“
K. Horňáková: „Zatiaľ iba pracovné, profesionálne.“
L. Michalčík Dujavová: „Každý režisér je iný a každý ináč pracuje. S niektorými sa mi pracuje lepšie s niektorými horšie. Doteraz som väčšinou pracovala s režisérmi, mužmi. Urnu na prázdnom javisku režíruje žena a je pravda, že tá práca je v niečom iná. Mne veľmi vyhovuje.“
Košická inscenácia je takmer na sto percent ženskou záležitosťou? Nechýba v nej mužský element?
K. Horňáková: „Teším sa, že v nej máme iba ženy, chlapov si doma užívam dosť popri mužovi a dvoch synoch. A chýbať..? Isto nechýba, lebo je tam, po celý čas, hoc iba v urne, a už zosnulý.“
L. Michalčík Dujavová: „Mužský element sa tam skloňuje celý čas, takže prítomný (aj keď v inej podobe), tam je. Ináč mi tam pravdupovediac vôbec nechýba. Prvýkrát skúšam iba v ženskom zložení a je to veľmi príjemné. Každá z nás má úplne inú energiu, čo sa mi páči.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
