Na pozemku Danky Arvaiovej v košickej Barci kedysi vznikol azyl pre opustené zvieratá Malá farma. Vtedy ešte chodila do práce a zvieratám, ktoré sa dali spočítať na prstoch dvoch rúk sa venovala vo svojom voľnom čase. Dnes je opustených a chorých zvierat nespočetné množstvo a starostlivosť o ne dávno prerástla definície dobrovoľníctva. Obetavosť dievčat z Malej farmy si všimlo aj Dobrovoľnícke centrum Košického kraja, ktoré DANKE ARVAIOVEJ dalo za tento projekt roka ocenenie Srdce na dlani.
Dobrovoľníci majú väčšinou svoje zamestnanie, prípadne študujú a popri tom sa venujú dobrovoľníctvu, u vás je to inak.
- Malá farma je moja práca na plný úväzok bez výplaty. Normálne zamestnanie popri farme už nestíham, po škole som samozrejme niekoľko rokov pracovala, no pri momentálnom stave farmy a počte zvierat sa to už nedá. Viem sa venovať len sezónnym prácam - brigádam, aby som si mohla zariadiť aj svoj osobný život, no je to na úkor môjho zdravia. Od dobrovoľníčenia som postupne prešla do stavu, keď sa nedá cúvnuť späť, pretože je potrebné sa starať o množstvo opustených zvierat a na nič iné neostáva čas. Na farme tento stav voláme nedobrovoľníci...
Ako ste sa dostali k dobrovoľníctvu?
- Stále som chcela pomáhať zvieratám. Na Slovensku a najmä východnom, je alarmujúci stav nechcených, zanedbaných či týraných zvierat. Úrady a samospráva nepriniesli uspokojivé riešenia tohto problému, takže preto vznikajú útulky a združenia ako je farma. V našom záujme je, aby na uliciach neboli túlavé spoločenské zvieratá, aby sa ľudia správne a s láskou starali o svojich domácich miláčikov a ak sa toto nedeje, aby takéto zvieratá neboli utrácané, ale mali druhú šancu na lepší život. Mojou snahou a snahou ostatných dobrovoľníkov je len pokryť neriešený problém a pomôcť tým, ktorí si nedokážu pomôcť sami. Pre nedostatok záujmu a systémových riešení to teda musíme robiť dobrovoľne.
Ako to vníma vaša rodina, kamaráti, nehovoria vám niečo v zmysle "načo to robíte, keď je to zadarmo"?
- Prvou odpoveďou by bolo, že na takéto reči nemám čas. Samozrejme, že to počúvam z každej strany a sama sa niekedy spytujem, kam táto snaha vedie a či to naozaj stojí za to. Robím to, lebo si to tie zvieratká zaslúžia, no mnohí ľudia to nechápu.
Čo všetko v útulku v rámci dobrovoľníckej činnosti robíte?
- Starostlivosť o zvieratá je najdôležitejšia - kŕmenie, čistenie priestorov, venčenie, podávanie liekov, návšteva veterinára, ošetrenie rán - to sú každodenné záležitosti. Či je sviatok, piatok, dážď, sneh, alebo som chorá, tieto aktivity majú prednosť pred všetkým. Malá farma už dávno nie je malá a kvôli nedostatočným kapacitám a veľkému počtu zvierat sme nútení farmu neustále prerábať, opravovať, premiestňovať, upravovať a upratovať. Na farme sa venujeme fyzickým prácam každého druhu, neustále. Občianske združenie a azyl ako taký si vyžaduje obrovské množstvo vybavovačiek a samozrejme neustálu komunikáciu s ľuďmi. Zverejnené máme súkromné čísla a niektorí ľudia si to mýlia s nonstop službou. Nie sme stroje - sme ľudia a naozaj to robíme dobrovoľne.
Koľko reálne potrebuje útulok dobrovoľníkov, aby sa v ňom dalo komfortne fungovať?
- Ak by dobrovoľníci chodili každý deň a plnohodnotne by sme vedeli farmu posúvať vpred a zlepšovať naše služby, tak minimálne šesť pracovníkov na deň. To nerátam vybavovanie na úradoch a inštitúciách, šoférovanie kde treba, odpovedanie na správy (FB, e-mail, SMS, volania), manažovanie stránky a sociálnych sietí a nejaký základný marketing či hľadanie sponzorov. Väčšinu roka túto každodennú prácu robíme traja.
Je o dobrovoľníctvo na Malej farme záujem? Ako to vyzerá, ak požiadate o pomoc napríklad na facebooku s prevozom, pomocou na pozemku a podobne? Reagujú ľudia a prídu reálne pomôcť?
- Považujeme za obrovský úspech, že Malá farma stále funguje a zlepšuje sa. No dennodenne musíme prosiť o pomoc širokú verejnosť, pretože často ani schopnosti nás dobrovoľníkov na špecializované práce nestačia. Sme veľmi vďační za akúkoľvek pomoc, aj keď často nám ujde možnosť túto vďaku vyjadriť. Podstatou ale je, že sa na nárazovú pomoc nemôžeme spoľahnúť. Dobrovoľníkov je málo a najmä by bolo potrebné, aby chodili pravidelne a vedeli by sme sa na nich spoľahnúť. Ak nám niekto príde pomôcť, neznamená to, že my máme voľný deň, ale že sa venujeme niečomu inému potrebnému. Nemáme tu manažéra, ktorý by mal časovú kapacitu, aby pri každom stál a pomáhal a vysvetľoval. Jednorazové akcie (venčenie, prerábanie, upratovanie) musíme dopredu naplánovať a zabezpečiť, aby každý vedel, čo má robiť. Na bežnú starostlivosť by sme potrebovali stálych a samostatných dobrovoľníkov, ktorí sa naučia robiť potrebné veci samostatne a dôsledne. A takýchto je žalostne málo.
Čo vám osobne dáva dobrovoľníctvo?
- Pocit, že pomáham a zachraňujem. Keď sú zvieratá zdravé, najedené a vybehané vo svojom pelechu, nie je lepší pocit zadosťučinenia. Určite by bol zoznam vecí, čo mi dobrovoľníctvo vzalo dlhší, no v tomto prípade nejde o to, čo dobrovoľníctvo dáva mne, tu ide o zvieratká, keďže im dávame šancu na lepší život, ktorý im vieme zabezpečiť len ak sa nájdu dobrí ľudia, ktorí si ich adoptujú a dajú im nový domov.
Prečo by sa ľudia mali zapájať do dobrovoľníckych aktivít?
- Nezištné pomáhanie je úžasná činnosť, ktorá človeka, v prípade Malej farmy fyzicky vyčerpá, no nabije krásnym pocitom dobre odvedenej práce a vedomím, že vďaka mne sa zopár opustených chlpáčov dočkalo plnej misky, čistého koterca a kúsku lásky. Dobrovoľníctvo musí byť robené zo srdca, nie pre obdiv a uznanie druhých.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
