Päťdňový štrajk v Košiciach
Memorandum robotníckej rady bolo z veľkej časti prijaté. Štrajk bol včera ukončený.
Košické obyvateľstvo zostalo aj počas českej okupácie verné sebe samému: všetkými svojimi skutkami dokázalo vysokú mieru vlastnej inteligencie. Na rozdiel od predošlých, starších pomerov, však bolo možné badať i mierne zlepšenie.
Zo spoločnosti sa totiž vytratili tie protichodné tendencie, ktoré sa v istých momentoch neraz vyostrili, ale nikdy nie natoľko, aby odstránili solidaritu prítomnú medzi jednotlivými spoločenskými triedami.
Nedávne udalosti ešte viac skĺbili Košičanov. Mestské obyvateľstvo s vážnou dôstojnosťou a s dôsledným dodržiavaním všetkých predpisov ukázalo, že má ďaleko od násilnej demonštrácie, že si praje obchádzať všetky činy, ktoré by mohli podnietiť ozbrojený zásah vojenskej moci. O košickom obyvateľstve môžeme pochvalne povedať, že znamenite obstálo v tejto skúške.
Zlá situácia doviedla Robotnícku radu k tomu, aby po vzájomných rokovaniach so sociálnymi demokratmi a s ostatnými odbormi, predostreli vojenskému veliteľovi mesta, generálovi Rossimu, memorandum, pozostávajúce z deviatich bodov.
Generál prisľúbil, že dokument doručí patričným inštanciám a zároveň požiadal Robotnícku radu, aby až do príchodu odpovede zaujala vyčkávacie stanovisko.
Medzitým však prepukol na celom úseku košicko-bohumínskej železnice všeobecný štrajk. Hneď nato vo štvrtok večer vyhlásili štrajkovú situáciu všetky košické robotnícke organizácie.
Rossi, ktorý bol o tom informovaný skrz vyslanú deputáciu, vyzval obyvateľstvo k uchovaniu pokoja. Vyššie zmienené memorandum bolo zaslané do Bratislavy špeciálnym vlakom.
Košický štrajk nadobudol účinnosť v piatok ráno. Zúčastnili sa ho všetky odbory, počítajúc sem aj úradníctvo a zamestnávateľov.
Život z ničoho nič úplne zastal. Všetky obchody zostali zavreté, nepracoval ani jeden úrad.
V nedeľu poobede si nový župan Ján Sekáč zavolal k sebe zástupcov štrajkujúcich, aby im oznámil, že memorandum bolo doručené do príslušných rúk a preto požadoval, aby do 24 hodín každý nastúpil späť do práce.
Napriek tomu sa v pondelok zišli reprezentanti všetkých odborov a vyhlásili, že v štrajku budú naďalej pokračovať, a to až do doby, kým nedostanú prijateľnú odpoveď k svojim požiadavkám.
Ale keďže štrajk môže vyhlásiť len Robotnícka rada, ktorá v pondelok nezasadala, na včerajšom stretnutí sa uzniesla, že na ďalšie štrajkovanie už nie je dôvod, pretože 9 bodov memoranda bolo bratislavskou vládou s miernymi korektúrami schválených.
O konečných výsledkoch bude verejnosť informovať Robotnícka rada. No už teraz môžeme prehlásiť, že o nezamestnaných bude postarané a to takou formou, že k tejto otázke bude mať patričné slovo výbor zložený z 3-3 zástupcov robotníctva i mesta.
Príspevok pre nezamestnaných zabezpečí česko-slovenských štát v takej podobe ako je tomu v Maďarsku. Príjmy úradníctva zostanú rovnaké ako za predošlého režimu. Zabavené vybavenie robotníckej nemocnice bude do 48 hodín vrátené.
Cestovné doklady bude vystavovať košický starosta a nie bratislavská vláda. Bod, ktorý žiadal slobodné šírenie periodík z Maďarska, bratislavská vláda neprijala, ale garantovala slobodu tlače s tým, že noviny budú cenzurované.
Štrajk, ktorý prebehol v impozantnom pokoji aký svet ešte nevidel, dnes ráno o ôsmej hodine skončil a ľudia sa vrátili späť na svoje pracoviská.
(Kassai Hirlap, 20. 2. 1919)
Obrázky zo štrajku
„Slovenský východ – senzációš!“
Zima náhle popustila, je jaro, po uliciach sviatočne naladené, štebotajúce, víťazoslávne sa usmievajúce množstvo – stávkujúce kurucké obyvateľstvo. Zachránilo „Maďarorság“.
Košice stávkujú. Všetko stávkuje. Počnúc od veľkomožného úradníctva kuruckého mesta, až po roznášačov novín – i privátne dámy v to započítajúc.
Nečuť viac: „Kaššai Ujšág – senzációš“, lebo noviny tiež štrajkujú. Avšak, aká drzosť! Z diaľky zaznieva válečný pokrik, obecenstvo udivene hľadí v tú stranu, najprv naľakane, potom prekvapene a ku koncu nadávky šomrúc cez zuby.
Skutočne neodpustiteľná drzosť! Asi 10 československých vojakov si robí cestu vpred, s balíkom novín pod pazuchou, jednotlivými číslami vo vzduchu šermujúc a veľkým hlasom oznamujúc: „Slovenský Východ! ... Slovenský Výchóóóód!“ Poniektorý je zvlášť odvážnej duše a povýšeným hlasom doloží: „senzációš!“.
A kupuje každý. Kuruci ostýchave a na všetky strany škúliac, či nezbadá niekto ich vlastizradný čin – vidím i elegantne oblečené dámy našich dobrovoľných roznášačov pod bránu volajúc, aby sa tam mohli protivlasteneckým duševným pokrmom zaopatriť. Celkom diskrétne a s klepúcim srdiečkom.
Nuž hľa pomohol si ten nestydatý Slovenský Východ, i napriek štrajku jestvuje predsa i vojenská tlačiareň a má aspoň menej práce s korektúrami...
(Slovenský východ, 16. 2. 1919)
Dr. Ján Sekáč na župe
Dr. Ján Sekáč, ktorý bol do funkcie hlavného župana vymenovaný česko-slovenským štátom, zvolal včera dopoludnia zasadanie príslušníkov župného úradu.
Členov vyzval, aby zostali na svojich pozíciách a podporili ho v jeho misii.
Odpoveď zástupcov župy však bola negatívna a jednohlasne odmietli županovu prosbu. Hneď na to nechal Sekáč rozpustiť zasadanie.
(Kassai Hirlap, 20. 2. 1919)
Atentát na Clemenceaua
Keď ministerský predseda Clemenceau dnes v 9. hodine ráno opúšťal svoj dom a vstupoval do automobilu, na rohu Franklinovej ulice vypálil naň nejaký útočník niekoľko rán z revolveru.
Clemeceau bol ľahko ranený. Zachoval úplný pokoj a prehovoril k obecenstvu, ktoré ho obklopilo: „To celé nič neni.“
Útočník bol zatknutý.
Stav ministerského predsedu nebudí žiadnych obáv.
Uväznený útočník sa osvedčil, že sa volá Cottin.
(Slovenský východ, 21. 2. 1919)
Poznámka: pri článkoch zo slovenských novín bol kvôli autenticite ponechaný pôvodný pravopis
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
