KOŠICE. V roku 1999 sa za primátorovania Rudolfa Schustera začal ambiciózny projekt uličky remesiel po vzore Zlatej uličky v Prahe.
Dve dekády jej existencie priniesli fluktuáciu remeselníkov či problémy s popíjajúcou mládežou. Očakávané benefity ako prúdy turistov sa nedostavili.
Boli sme sa pozrieť, s čím sa boria remeselníci dnes.
Cechmajster Cechu kováčov a umeleckých kováčov Vladimír Eperješi prišiel na Hrnčiarsku ulicu aj kvôli prestíži pred troma rokmi.
Vtedy po nezhodách s mestom odišiel kováč Cyril Horák, ktorý tu pôsobil 18 rokov.
Eperješi vidí hlavný problém z vytrácania sa remesla z uličky.
„Už to nie je ulička remesiel, je to ulička krčiem.“
Živia ho zákazky
„Remeslo predvádzame len my dvaja s keramikárom. Zvyšok sú už len takí priekupníci, to remeslo tam strašne chýba. Robíme ukážky pre školy, ale chceli by sme od mesta, aby nám trošku pomohlo. Keď máme dlhodobo prezentovať remeslo, ako to Schuster chcel, tak by sme to mohli vrátiť naspäť.“
Rezervy vidí v lepšom značení alebo pútači, ktorý by turistov doviedol na uličku. Čakal aj lepšiu propagáciu uličky.
Eperješi platí mesačný nájom 1 000 eur, pred troma rokmi v súťaži o dom uspel s najvyššou ponukou.
Hovorí ale, že predvádzanie remesla a predaj v dielni by ho neuživil. Na zákazky robí veľké veci, ako sú ploty alebo držiaky na víno.
Nepoznajú klinec a kladivo
„Nemám problém s tým, aby som predvádzal remeslo, ale prečo by som to robil, keď potrebujem žiť z niečoho iného. Predtým bola myšlienka, aby remeselník neplatil nájom.“
Pomocnej ruke od samosprávy ale veľmi neverí. Priestor vidí aj vo väčšej návštevnosti škôl.
„Dnešné deti už nie sú zručné, nevedia, čo je klinec, kladivo, čo je úder kladivom po prste. Nepoznajú túto bolesť, vedia použiť vankúšiky na prstoch na počítači.“
Z roka na rok horšie
Petíciu za zachovanie tradičného remesla na uličke remesiel podpísalo zatiaľ 1 500 ľudí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
