V polovici marca sa na javisko Historickej budovy Štátneho divadla Košice po desiatich rokoch vráti multimediálne tanečné divadlo M. R. Štefánik. Choreograf a režisér Ondrej Šoth stvárni život jednej z najvýznamnejších postáv československej, ale aj európskej histórie, v novom autorskom projekte už druhý raz pri príležitosti 100. výročia smrti Milana Rastislava Štefánika.
„Milujem pravdu, nielen z mravného stanoviska, ale aj ako matematik. Ako priama čiara je najkratším spojením dvoch bodov, tak je pravda najkratšou cestou k uskutočňovaniu našich predstáv," hovorí jeden zo známych výrokov Štefánika.
Rovnako ako pred desiatimi rokmi aj tentoraz nebude nová inscenácia úctivým pripomenutím tejto výnimočnej osobnosti. Bude moderným divadlom hľadajúcim odpoveď na otázku, ako sa v súkolí veľkých dejín cíti malý človek, ktorý ide za svojím presvedčením, že je možné zmeniť svet. Osud M. R. Štefánika je dôkazom toho, že konkrétny človek môže ovplyvniť život nielen svoj a svojich blízkych, ale aj celých národov.
Pred desiatimi rokmi získal Ondrej Šoth za túto inscenáciu prestížne Krištáľové krídlo. V rozhovore hovorí o tom, v čom sa zmenil za desať rokov jeho pohľad na jednu z najvýznamnejších osobností nielen slovenskej histórie. Premiéra novej inscenácie bude v košickom divadle 15. marca a je súčasťou osláv Roka Milana Štefánika, od ktorého tragickej smrti uplynie 4. mája 100 rokov.
K téme Milana Rastislava Štefánika sa vraciate po desiatich rokoch. Ako sa za desaťročie zmenil pohľad na túto osobnosť európskych a československých dejín?
- Keď sme v roku 2009 pripravovali inscenáciu o M. R. Štefánikovi, bola vôbec prvou v divadlách na Slovensku a myslím si, že sme ňou inšpirovali ďalších tvorcov. Aj odvahou, že sme sa do toho vôbec pustili. Bol to náš vtedajší pohľad na jeho životný príbeh. Dnes už vnímame niektoré veci hlbšie, a to sa v novej inscenácii odráža. Podieľajú sa na nej aj niektorí noví tvorcovia a interpreti, preto je iná. Pre mňa je na Štefánikovom osude zaujímavý jeho vzťah k otcovi, matke, k rodine. Je veľmi podobný príbehu Exuperyho či Franza Kafku. Sú to veľmi zvláštne prepojenia osobností, ktoré vychádzali z nie práve harmonického rodinného prostredia. Štefánik bol medzinárodný človek a mne osobne je ľúto, že jeho príbeh a najmä koniec jeho života sa dodnes manipuluje. V histórii Slovenska nepoznám hlbší príbeh, ako je ten Štefánikov a viem si predstaviť silný veľkofilm, ktorý by bol určite už nakrútený, keby bol Američan. V roku 2009 ma k vzniku inscenácie inšpirovali poznatky z kníh, múzeí, ale aj archívov, ktoré sme navštívili vo Francúzsku. Po desiatich rokoch je aj môj pohľad iný a tým pádom bude mať aj nový Štefánik inú tvár.
Môžete konkrétnejšie priblížiť, v čom bude ten pohľad hlbší a čo nové prinesie?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári