Poznámka: Pri článkoch zo slovenských novín bol kvôli autenticite ponechaný pôvodný pravopis; bodky v hranatých zátvorkách značia pôvodný cenzurovaný, t. j. vymazaný text.
Oživenie športového života
Pred vypuknutím prvej svetovej vojny dosiahol košický šport vysokú úroveň.
Neúnavný a oduševnený Košický atletický klub (maď. Kassai Atleticai Club - KAC) združoval okolo seba takú úspešnú gardu športovcov a tiež oddané publikum, že behom pár rokov sa KAC etabloval ako jeden z najúspešnejších športových klubov na území Uhorska.
Vojna však úplne zničila aj šport. Členovia klubov museli narukovať do armády, mnohí padli, iní sa ocitli v zajatí. Kluby stagnovali. Teraz je to práve KAC, ktorý sa ako prvý pokúša oživiť svoju zašlú slávu.
Ako nás informovali, za krátky čas budeme môcť opäť sledovať nezabudnuteľné športové zápolenia. Úplne zničené športové ihrisko by bolo možné obnoviť len po značnej finančnej injekcii. No zdá sa, že ani adekvátna pomoc zo strany verejnosti by tento problém vyriešiť nemohla. A keby aj, výsledok by bol len krátkodobý, keďže miesto je už určené pre iný cieľ.
Priaznivcom športu teda zostávajú len okolité lúky, ktoré doteraz využíval 34. peší pluk a s ktorým sa hodlá dohodnúť na tri roky aj Košický atletický klub. Veríme tomu, že v meste nie je taký Košičan, ktorý by tento zámer v plnej miere nepodporil.
Napĺňa nás dobrý pocit, ak môžeme konštatovať, že záujem Košičanov o šport nevymrel a naďalej žije aj medzi našou mládežou.
(Kassai Hirlap, 12. 3. 1919)
Oslava 15. marca zakázaná
Minister Dr. Šrobár svojím obežníkom č. 1131 nariadil županovi, aby tradičné národné oslavy 15. marca boli zakázané na celom území župy. Podľa príkazu sú všetky verejné demonštrácie, oslavy, pochody a zhromaždenia v uvedený deň zakázané. Kto ho poruší bude internovaný.
Zákaz sa vzťahuje aj na nosenie stúh v národných farbách a tiež školské oslavy. Ak niektorá škola zákaz nedodrží, jej činnosť bude pozastavená.
(Kassai Hirlap, 12. 3. 1919)
[........] atentát na sochu Honvéda
Socha povalená československými vojakmi. Hlava sochy odtrhnutá.
Pri písaní týchto riadkov sa nám chveje pero v rukách a do očí sa tlačia slzy. Po pokojných marcových oslavách sme sa prebudili na to, že honvédska socha, ktorú sme si strážili ako sviatosť, bola československými vojakmi zvalená z podstavca a jej hlava odtrhnutá.
[........]. Podľa očitých svedkov dnes ráno okolo piatej hodiny obkolesila sochu honvéda skupina 80 ozbrojených vojakov. Na krk oboch postáv hodili laná a strhli sochy z podstavca. Či bola hlava honvéda odlomená pri páde, alebo ju oddelili až na zemi, nevedno. Je ale potrebné to zisťovať? Celé je to vražedný vandalizmus [.......] Boh vie, prečo?
Už od skorého rána sa zhromažďoval ľud okolo padnutej sochy. Ani jedno oko nezostalo suché, mnohí hlasno vzlykali. Vari kto si nezaplače pri pohľade na okyptené memento hrdinov revolúcie a kuruckých čias váľajúcich sa v blate?
(Kassai Hirlap, 18. 3. 1919)
Vandalizmus
V nedeľu v noci stal sa v Košiciach strašný prípad surovosti. Socha honvédska, ktorá stojí pred dómom, bola násilne odstránená a povalená k zemi. Vandalského tohto činu dopustili sa vojaci, ktorí pred rozvratom slúžili v maďarskej armáde.
Na tomto prípade môže svet poznať najlepšie, ako súrne bolo treba, aby slovenský národ pozbavený bol vplyvu maďarskej výchovy.
Vandalizmus, spáchaný na honvédskej soche, je ukrutnou obžalobou školskej výchovy v starom Rakúsko-Uhorsku a zároveň dôrazným mementom vojenským smerodajným kruhom, aby výchove vojakov venovali najpečlivejšiu pozornosť.
Duch beštiality a vandalizmu, ktorý militarizmus vypestoval v armáde starého Rakúsko-Uhorska, musí byť zabitý v našom vojsku, ak nemá prísť zas k takým poľutovania hodným prípadom akým je aj pád honvédskej sochy v Košiciach.
(Slovenský východ, 18. 3. 1919)
V Košiciach tiekla krv...
Ľudská krv bola v Košiciach preliata. V hlbokom smútku skláňame sa nad obeťami a vyslovujeme svoje rozhorčenie nad tými, ktorí zapríčinili toto krviprelievanie. V noci na pondelok nezodpovední a nerozumní vojaci strhnuli pred dómom honvédsku sochu a civilné i vojenské úrady vyslovili nad týmto činom svoje poľutovanie a nariadili prísne vyšetrovanie proti vinníkom.
To ale nedostačovalo tým, ktorí od mesiaca sa prichystávajú, aby v Košiciach sa prelievala krv. Tohto prípadu využitkovali ku poburovaniu ľudu. Pred dómom od rána shromažďovali sa zástupy, väčšmi ženy.
Proti páchateľom padali spravodlivé poznámky odsúdenia a prítomní dôstojníci i vojaci hlasite dávali tiež svojej rozhorčenosti nad týmto výčinom výrazu. Obecenstvo bolo pokojné.
O pol deviatej pred županským domom začal rečniť elegantný pán: „Magyarok!“ Ľudia shromažďovali sa okolo neho. Vyzýval ľud, aby na znamenie smútku vyvesili čierne zástavy. Pred dôstojníkom vojenskej polície, ktorý ho požiadal, aby sa legitimoval, utiekol a skryl sa v dóme. Zástupy sa bez incidentu rozišli.
Zemský veliteľ československého vojska na Slovensku generál Schöbl pozval si k sebe zástupcov tunajších časopisov a požiadal ich, aby oznámili obecenstvu, že odsudzuje tento chlapčenský kúsok nezodpovedných živlov, proti ktorým nariadil prísne vyšetrovanie. Prosil novinárov, aby boli tlmačmi jeho rozhorčenosti nad týmto činom, ktorý menovite aj preto je odsúdeniahodným, že by ho maďarské obyvateľstvo mohlo pokladať za urážku svojej národnosti.
Československé vojsko ale chce si uctiť národné presvedčenie každého, lebo dobre pocítiť muselo na svojom vlastnom tele, čo znamená národnostný útisk. Prisľúbil, že zrobí všetko, aby následky tohto výčinu boli odstránené.
Župán dr. Sekáč vydal vyhlášky k obecenstvu a vyslovuje v nich svoje poľutovanie, ďalej vyzýva obecenstvo, aby sa zachovalo pokojne, lebo vinníci budú vojenským súdom prísne pokutovaní. V stejnom duchu vydal vyhlášku mestský kapitáň Kohout.
Ale rozvratné živly neboli tým uspokojené. Podnecovali proti vojsku davy, ktoré napadli stráže, hádzali na vojakov kamenie, chceli vojakov odzbrojiť. Davy v tejto činnosti boli podporované streľbou z okien domu č. 72. Vojaci vidiac, že im idú na život, bránili sa a použili zbrane.
Mŕtvi: Aranka Hervačičová 14 ročná Slovenka, Mona Ördög 30 ročná slúžka.
Ranený: Antonín Palko, vojak 11. pešieho pluku.
(Slovenský východ, 18. 3. 1919)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
