Holečkovi sa do Košíc nechcelo. Fanúšikov si však zamiloval

PRAHA, KOŠICE. Jeden z najlepších svetových hokejových brankárov 20. storočia Jiří Holeček sa tento mesiac dožil jubilea 75 rokov.

V Košiciach odchytal spolu desať rokov, spočiatku za VTJ Dukla, potom za VSŽ.

Počas pôsobenia v oranžovo-čiernom drese sa prvýkrát stal majstrom sveta v roku 1972, ďalšie dva tituly už získal ako člen Sparty Praha, do ktorej prestúpil z Košíc po skončení prvoligovej sezóny 1972/73.

Československo oficiálne reprezentoval v 188 stretnutiach, hral na 10 svetových šampionátoch, z ktorých si doniesol 3 zlaté, 5 strieborných a jednu bronzovú medailu, ako aj päť cien za najlepšieho brankára majstrovstiev sveta (1971, 1973, 1974, 1976 a 1978).

Má aj dve olympijské medaily (bronzovú zo ZOH 1972 v Sappore a striebornú zo ZOH 1976 v Innsbrucku).

Dvakrát ho poslali preč pre nedostatok talentu

Otec Jirku Holečka bol futbalový tréner a tak nečudo, že budúca svetová hviezda z ľadu začínala na zelenom trávniku.

Pod otcovým dohľadom síce kopal do lopty, ale korčule ho lákali viac.

Ako 12-ročný začal s hokejom v Tatre Smíchov, ale odtiaľ ho po čase poslali domov a takmer rovnaká situácia sa opakovala v Bohemians. Našťastie, nedal sa odradiť.

Do tretice to skúsil v ďalšom pražskom celku – v Dyname, ktoré sa potom vrátilo k historickému názvu Slavia. Zošívaní ho už nevyhodili, zostal medzi nimi až do nástupu na vojenčinu, teda päť sezón, dotiahol to až do druholigového seniorského tímu a okrem toho mimo zimy sa venoval futbalu ako mnohí iní hokejisti.

Aj preto na vojenskom odvode dostal lukratívne ponuky, ktoré by mu v tých časoch závidel každý mladý športovec pred nástupom na vojenskú službu.

„Dali mi možnosť hrať futbal v Dukle Tábor, alebo ísť k hokejistom do Jihlavy. Uvažoval som: v Tábore hrajú iba druhú ligu, ale jihlavská Dukla pôsobila medzi československou hokejovou elitou. Moja odpoveď preto znela – chcem narukovať do Dukly Jihlava,“ spomína aj po vyše polstoročí legendárny hokejový brankár.

V Jihlave to však bolo ťažšie než si to predstavoval. Zišli sa tam až piati brankári a tak niektorí museli odísť.

Prišiel v čase, keď vládol ošiaľ

Holeček chcel, aby ho prevelili do druholigovej Dukly Litoměřice, ktorá bola akousi farmou elitnej Dukly. Ani tam sa však preňho nenašlo miesto, a tak mu nezostávalo nič iné, iba odcestovať do Košíc.

Vtedy bol presvedčený, že tých 21 mesiacov, ktoré mu zostávali odslúžiť, resp. odohrať, nejako už vydrží a vráti sa do rodnej Prahy. Človek mieni, život však mení. Nakoniec sa do pražského domova vrátil až po desiatich rokoch. Najúspešnejších v jeho bohatej kariére.