Lola Márai. Intelektuálka, ktorá považovala manžela za génia

KOŠICE. Sándor Márai patrí k významným rodákom Košíc.

Za pozornosť však stojí aj jeho manželka, ktorá roky stála po jeho boku.

Historička Anna Ötvös sa postave tejto ženy venovala vyše sedem rokov a nedávno jej vyšla Lolina kniha.

Väčšina prameňov a dokumentov na základe ktorých prináša plastický opis netradičného manželstva, pochádza z košických archívov.

Denníky, ktoré si Lola písala, sa nachádzajú v Budapešti, no zatiaľ sa nedajú študovať.

Ilona Matznerová, teda Lola Márai, pochádzala z významnej košickej rodiny.

Podľa Anny Ötvös to spolu s košickým prostredím formovalo Lolin príbeh.

Významná rodina

Bývali na Mlynskej ulici v Maléterovom paláci.

„Bola to veľmi významná rodina. Jej starý otec bol hlavným úradným lekárom a tým pádom ich každý poznal. Babička bola prvou podpredsedníčkou dobrovoľníckeho ženského spolku. Venovali sa dobročinnosti, starý otec chudobných ošetroval zadarmo, stará mama rozdávala každú zimu chudobným obed. Mali 13 detí, medzi nimi Lolinu mamu, ktorá sa vydala za moravského dôstojníka Samuela Matznera,“ vysvetľuje historička.

Lolin otec sa vzdal vojenskej kariéry a kúpil tu maďarské noviny, čím sa stal majiteľom vtedy najvýznamnejšieho denníka v Košiciach.

Založil aj tlačiareň, kde tlačil noviny a vydával knihy.

Lolina matka sa venovala dobročinnosti, organizovala plesy, koncerty a aj sama vystupovala.

Lola sa narodila v roku 1899.

Študovala vyššiu dievčenskú školu, ktorá je dnes Gymnáziom Šrobárova.

„Bolo to šesťročné štúdium, štyri roky predtým chodila na základnú školu. V tom období dievčatá nemali v Košiciach gymnázium. Chlapci chodili do reálneho gymnázia na Poštovú alebo na premonštrátske gymnázium, kam chodil Márai aj Lolin brat.“

Dobrá výchova

Lenže prišla prvá svetová vojna.

V rokoch 1914 a 1915 veľa rodín z Košíc odišlo. Báli sa. Front bol neďaleko mesta.

Odišla aj Lola so súrodencami a študovala vo Viedni.

„Ovládala maďarčinu, nemčinu, francúzštinu. V rodine mali francúzsku opatrovateľku a nemčina bola skoro ako ich druhý jazyk. Zrejme hrala aj na gitare, existuje totiž taká fotografia, veľmi krásne spievala a športovala. Venovala sa aristokratickým športom - plávala v bazéne, jazdila na koni, hrala tenis. Mala dobrú výchovu,“ vysvetľuje Ötvös.

Aj Sándor Grosschmid, neskôr Márai, mal nemecký pôvod. Vyrástli vedľa seba v Košiciach, no zrejme neboli v kontakte. On bol rímskokatolík, ona židovka. Ale Lolin otec a Máraiov otec sa poznali, obaja totiž boli v mestskom zastupiteľstve.

A bol to práve Lolin otec, komu odovzdával Márai svoje prvé články, keďže bol majiteľom denníka. Lola a Sándor tak zrejme o sebe vedeli.

Okolnosti im nepriali

„Márai išiel študovať do Nemecka a od roku 1921 býval v Berlíne. Lola tam vraj mala príbuzných, veľmi zámožnú rodinu, a bývala u nich. Márai v Denníkoch píše: ´Raz mi Lola zavolala, že sa chce so mnou stretnúť.´ Stretli sa a hneď sa vraj zaľúbil do nej a údajne aj Lola do neho. Keď sa rozlúčili, Lola plakala. Nevedel prečo, ale asi preto, lebo vedela, že Márai nie je partia pre ňu. Bol študent a novinár, v tej dobe to nebola pozitívna pozícia. Lola už mala 22 rokov a pre ňu už mali vybraného ženícha, no odmietla ho. Musela mať v sebe silný vzdor, pretože rodičov mala veľmi rada, ale aj tak odmietla ich rozhodnutie a vydala sa za Máraia.“