KOŠICE. Pred 15 rokmi založili ľudia, pre ktorých boli lietadlá celoživotnou náplňou, občianske združenie PRO Múzeum letectva.
Za úlohu si dali obnovovať stroje, aby ich Múzeum letectva a dopravy Slovenského technického múzea mohlo vystaviť v pôvodnej podobe.
Doteraz sa v združení vystriedalo viac ako šesť desiatok ľudí, všetko bývalých leteckých mechanikov, armádnych technikov, pedagógov a amatérskych pilotov z aeroklubov.
Reštaurujú celé lietadlá, ich časti i aeromobily
„Toto je športové lietadlo Meta Sokol a toto zas Aeromobil číslo dva z roku 1996 od jeho tvorcu Štefana Kleina z Nitry. Prvý, o štyri roky starší, sme už zreštaurovali a je vystavený v múzeu,“ predstavuje mi predseda združenia Radomír Orlita dva stroje, ktoré sa tiesnia v neveľkej hale.
Pozornosť sa teraz sústreďuje práve na ich obnovu.
V združení je v súčasnosti aktívnych viac ako dvadsať nadšencov letectva, ale nikdy sa neschádzajú všetci naraz.
Priestory im to neumožňujú. A tak sem prichádzajú niektorí raz týždenne, iní dva či trikrát.
Dnes sa tu zišli ešte Milan Hunčík, Štefan Baláž, prezývaný Rembrandt a Manfréd „Fredy“ Ťukot alias Rubens.
„Meta Sokol vyrobili v roku 1958. Pred piatimi rokmi sme ho nekompletné získali z Trenčína, chýbali motor, vrtuľa, podvozky. Máme kontakty po celom bývalom Československu, a tak sme zháňali jednotlivé časti od našich priaznivcov z rôznych kútov krajiny. Zo Semíl máme podvozky, z Brna kompresor, ďalšie časti sú z Nitry, z Partizánskeho, zo Spišskej Novej Vsi, nádrže sme doviezli z Plzne,“ vysvetľuje predseda Orlita.
„On je veľmi skromný a hovorí, že máme kontakty. Pravda je taká, že on má kontakty,“ spresňuje Fredy.
Za ne Radomír určite vďačí aj svojej dlhoročnej praxi v leteckom školstve.
V roku 1960 prišiel do Košíc a začal učiť na leteckom učilišti, neskôr na Vysokej vojenskej leteckej škole SNP.
Vzdelával študentov v odboroch aerodynamika, mechanika letu a konštrukcia lietadiel.
Jeho žiakov možno nájsť na mnohých českých a slovenských letiskách či v aerokluboch.
Na Meta Sokole zatiaľ odpracovali členovia združenia za päť rokov možno štyri, možno päťtisíc hodín. Sami to nepočítajú.
A odhadujú, že ešte potrvá asi trištvrte roka, kým sa dostane do múzea.
Životnosť lietadla sa skončila v roku 1987 a bolo aj čiastočne havarované.
Dlho ho vlastnil súkromník, ktorý ho chcel dať do pôvodného stavu.
Po jeho smrti dvadsať rokov slúžilo lietadlo ako zásobáreň pre náhradné diely.
Košičania sa teda dostali už len k jeho zvyškom. Aj preto oprava, vrátane pôvodnej kamufláže, trvá dlho.
„Niektoré súčiastky si vyrábame, niektoré ešte hľadáme. Motor sme zohnali z Kunovíc. Nebol to síce ten správny typ, ale prestavali sme ho na taký, aký v tomto lietadle originálne bol. Dalo to obrovskú prácu,“ vysvetľuje.
Ich cieľom totiž je, aby ani odborník pri pohľade do útrob lietadla nemohol povedať: „Toto sem nepatrí."
Dokážu sami takmer všetko
Kým sa rozprávam s predsedom združenia, Rembrandt neostáva nič dlžný svojmu menu a spolu s Fredym natierajú Meta Sokol červenou farbou.
Vyzerá to veľmi jednoducho, aj keď očakávali problémy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
