Pri článkoch zo slovenských novín bol kvôli autenticite ponechaný pôvodný pravopis.
Krvavé zrážky v Užhorode
Denník „Slovensky Vichod“ (Slovenský východ, pozn. autora) píše, že maďarské vojenské jednotky prekvapili a porazili Čechoslovákov pri Užhorode. Maďarské vojsko prekročilo demarkačnú čiaru a vrhlo sa na 31. peší pluk. Tomu sa však podarilo ich ďalšie útoky zastaviť. Neskôr dorazili na pomoc vojská československého 36. a 66. pešieho pluku, s ktorými spoločne zatlačili Maďarov späť za demarkačnú líniu. V tomto boji padli na československej strane dvaja dôstojníci a piati vojaci, 15 mužov sa zranilo. Straty Maďarov sú vysoké. Veliteľ Nékay, ktorý strieľal na nepriateľa z pivnice, bol zabitý potom, čo sa k nemu prebojovali československí vojaci.
Županský úrad napriek ťažkým bojom zostal na svojom mieste počas celého trvania konfliktu. Tajomník župana, János Michalkó však utrpel ťažké zranenie. Boje trvali od druhej hodiny popoludňajšej až do štvrtej hodiny rannej.
(Kassai Hirlap, 9. 4. 1919)
Československá štátna nemocnica
Tunajšia všeobecná nemocnica, ktorú prevzala do štátnej správy len nedávno komisia vyslaná ministerstvom verejného zdravotníctva, presídlila sa po tieto dni zo starej budovy na Alžbetinom námestí do vkusných pavilónov štátnej polepšovne (Javító) a do miestnosti tamojšieho ústavu pre péču o válečných invalidov (Hadigondozó) a od týchto čias prevádza prijímanie nemocných, ako i ordinovanie pre nemajetných zdarma (predpoludním od 9. do 10. hodiny).
Nemocnica zariadená je najväčším komfortom na 700 postieľ I., II. a III. triedy, má osobitné oddelenie pre chirurgiu a orthopediu, pre nemoce vňútorné, očné, detské atď. a zvláštne ústavy na vodoliečbu, elektro- a mechanotherapiu ako aj laboratórium pre bakteriologické a diagnostické výzkumy. Riaditeľom nemocnice a primárom chirurgického-orthopedického oddelenia je dr. Jozef Uram. V starej nemocnici umiestnený je ústav pre choromyseľných (primár dr. Jar. Stuchlik) a oddelenie pre venerické a kožné nemoce. Mesto Košice a celé východné Slovensko dostáva v nemocnici humanitný ústav, akého už dávno potrebovalo a dlho postrádalo.
(Slovenský východ, 11. 4. 1919)
Spievajú maďarskú hymnu
Na meštianskej dievčenskej škole v Košiciach sú pomery, ktoré si zaslúžia pozornosti našich úradov. Píše o nich v Národných Novinách vojak pluku Slovenskej Slobody: „U nás ešte všeličo nemohlo prísť do náležitej koľaje, a preto všeličomu ani sa nedivíme. Ale čo je možné v mníšskom kláštore v Košiciach na meštianskej dievčenskej škole, nad tým ťažko je nepohoršiť sa. Tam je ešte vždy možné, že po prednáške deň po deň spieva sa maďarská hymna a každý deň modlia sa tri otčenáše za vyhnanie Čechov z Košíc a zo Slovenska vôbec a za prinavrátenie Maďarorságu. Pritom nad všetko pomyslenie je, že Slovenkám, ktoré odoprú účasť na podobných, ich citu a slovenskému povedomiu protiviacich sa výstupoch, hrozia vytvorením zo školy, ich k takým demonštráciám ešte i násilím chcú prinútiť, inzultujú ich (nie spolužiačky, ale sám direktor).“
(Slovenský východ, 11. 4. 1919)
Malý oznamovateľ
Hľadá sa druhý osol, ktorý v redakcií Slovenského Východu miesto redakčnej práce zdarma by prekladal inseráty. Ctené nabýdky zasielať na administráciu pod značkou „Už som dosť pracoval“
(Slovenský východ, 12. 4. 1919)
Hanebný inzerát
Neznámi páchatelia prepašovali nevysvetliteľným dosiaľ spôsobom do včerajšieho Malého Oznamovateľa (inzertná rubrika v denníku Slovenský východ, pozn. autora) inzerát hanebného obsahu, ktorý mal poškodiť dobrú povesť našeho listu. Zlomyselnosť táto stala sa už po korektúre, takže na nej viny nemáme. Zakročili sme, aby sa podobné veci už neopakovali.
Administrácia
(Slovenský východ, 13. 4. 1919)
Plány na výstavbu robotníckych domov
Rozhovor so staviteľom Bélom Siposom
Mesto Košice si už dávnejšie zaumienilo, že pre zmiernenie bytovej krízy, postaví robotnícke domy. Projektovaniu a výstavbe venovali až dve ankety, na ktoré boli pozvaní aj zástupcovia robotníctva. Bolo to vôbec po prvý krát, aby boli vypočuté aj návrhy košického robotníctva. Mesto prisľúbilo, že všetky splniteľné požiadavky zakomponuje do plánu výstavby. Bez obáv môžeme povedať, že hygienická výbava tejto malej robotníckej kolónie bude znamenať významný pokrok v porovnaní s inými robotníckymi kolóniami v Európe.
Nášmu spolupracovníkovi sa podarilo uskutočniť rozhovor s košickým staviteľom Bélom Siposom, ktorého mesto poverilo vyhotovením projektovej dokumentácie robotníckych domov:
- Pozemok na ktorom bude vystavaná robotnícka kolónia je ohraničená ulicou Mikesa Kelemena (zaniknutá odbočka z Moyzesovej ulice, pozn. autora), Tatranskou ulicou a predĺženou Poštovou ulicou. Nateraz sa plánuje s výstavbou 12 až 14 domov, pričom v každom z nich budú štyri dvojizbové byty. Výnimkou budú domy na rohu parcely, ktoré budú disponovať piatimi dvojizbovými bytmi.
- Nové byty zabezpečia absolútne pohodlie pre nových obyvateľov. Každú izbu vybavia samostatnou kúpeľňou, kuchyňou a komorou. Obytné domy budú mať pivnicu na drevo a zeleninu a jedno podkrovie, do ktorého bude mať každý vlastný prístup. V pivniciach domov bude umiestnená aj jedna práčovňa.
- K výstavbe ohraničená parcela sa zastavia iba do jednej tretiny. Zvyšné 2/3 zostanú pre potreby záhradiek, ktoré dokážu zabezpečiť celoročnú potrebu zeleniny.
- Robotnícke domy budú postavené v čo najjednoduchšej podobe.
(Kassai Hirlap, 13.4.1919)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
